• Smernica k prevencii a riešeniu šikanovania žiakov v školskom prostredí

        • Prevencia_a_riesenie_sikanovania_2022.pdf

          Úvodné ustanovenie

           Riaditeľka Základnej školy s materskou školou, Jur nad Hronom 284 ( ďalej škola ) v súlade s Metodickým usmernením MŠ SR č. 7/2006 – R z 28. marca 2006

          v y d á v a

          internú smernicu k prevencii a riešeniu šikanovania žiakov v školách a školských zariadeniach, cieľom ktorej je vzhľadom na závažnosť šikanovania poskytnúť základné informácie pedagogickým zamestnancom, ktorí sa podieľajú na výchovno-vzdelávacom procese, o formách jeho prejavov, návrhoch na riešenie, spôsoboch ich preventívneho pôsobenia a o potrebe spolupráce s rodičmi žiakov a príslušnými inštitúciami.

          Čl. I

          Úvodné ustanovenie

           Účelom tejto smernice je upraviť v Základnej škole s materskou školou, Jur nad Hronom 284 (ďalej len „škola“) pravidlá pre zjednotenie postupu pri aplikácii metodického usmernenia č.7/2006-R Ministerstva školstva Slovenskej republiky z  28. marca 2006 k prevencii a riešeniu šikanovania žiakov v školách a školských zariadeniach (ďalej len „metodické usmernenie“) s ohľadom na ustanovenia §§ 144, 145, 152 a 153 zákona č. 245/2008 Zb. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako aj čl. 3, čl. 19 a čl. 29 Dohovoru o právach dieťaťa (ďalej len „dohovor“), podľa školského poriadku a pracovného poriadku školy. 

          Čl. II

          Zodpovednosť školy

           Škola zodpovedá za žiakov v čase školského vyučovania a školských akcií v súlade so školským zákonom, dohovorom a pracovným poriadkom.

          1. Z vyššie uvedeného vyplýva, že za riešenie prípadného vyskytnutia sa šikanovania sú zodpovední všetci zamestnanci školy. 3. Škola je zodpovedná aj za škodu, ktorú v čase vyučovania, resp. v dobe vykonávania tzv. prechodného dohľadu spôsobí žiak, pokiaľ ten, kto je povinný vykonávať dohľad adekvátne nepreukáže, že náležitý dohľad nezanedbal (§ 422 Občianskeho zákonníka). 4. Šikanovanie a jeho prípadné náznaky nesmú byť zamestnancom školy v žiadnej miere akceptované. Zamestnanec školy je povinný prípadné šikanovanie okamžite riešiť v spolupráci s vedením školy a každej obeti šikanovania je povinný bezprostredne poskytnúť pomoc. 

           

          Čl. III

          Prevencia šikanovania

              Základným preventívnym opatrením školy je spracovať Plán prevencie šikanovania na každý školský rok, za spracovanie ktorého je zodpovedný koordinátor prevencie. Koordinátor prevencie vyhodnotí plnenie tohto plánu raz polročne a v prípade nedodržania plánovaných aktivít navrhne opatrenia. Dôležité je pritom osvojiť si fakt, že škola netoleruje šikanovanie v žiadnych podobách podľa základného princípu „Sme škola, kde sa šikanovanie netoleruje v žiadnych podobách!“ Je dôležité, aby sa s podstatou, formami a nebezpečnými dôsledkami šikanovania ako antisociálneho správania jednotlivcov i skupín oboznámili všetci žiaci, zamestnanci školy a rodičia. Pre žiakov, pedagogických a odborných zamestnancov i rodičov je potrebné vedieť, že tieto formy správania nie sú neškodným humorom a zábavou, mali by sa oboznámiť predovšetkým s negatívnymi dôsledkami šikanovania, a to tak pre jeho obete, ako i pre agresorov. Za zvlášť nebezpečné je potrebné považovať tendenciu podceňovať počiatočné prejavy šikanovania. Dôležité aktivity školy sa nedajú spájať len s  vyučovacími predmetmi, ale sa týkajú všetkých činností a situácií v škole, v ktorých sa žiak učí prijímať všeobecné hodnoty spoločnosti, identifikovať sa s nimi a konať v ich duchu v každodennom živote. Je preto potrebné zabezpečiť vzdelávanie v oblasti prevencie šikanovania, organizovať semináre s odborníkmi zaoberajúcimi sa danou problematikou a spolupracovať s odborníkmi z príslušného CPPPaP,  resp.  ďalšími odbornými pracoviskami poradenských a preventívnych služieb v regióne, a prostredníctvom výchovného poradcu, ktorý sa zúčastňuje stretnutí, informovať ostatných kolegov.

            Ďalšími preventívnymi opatreniami zo strany školy sú predovšetkým možnosti oznamovania šikanovania anonymným a bezpečným spôsobom. Fyzicky je možné podať takéto oznámenie do prenosnej označenej schránky umiestnenej vo vestibule školy. Ďalšou formou je možnosť elektronického oznámenia prostredníctvom webovej stránky školy

          (https://zsjur.edupage.org/) v časti „Školská vŕba“. Takýto oznam je tiež anonymný bez povinnosti odosielateľa oznámenia preukázať svoju e-mailovú adresu, čím sa vo vysokej miere zabezpečuje anonymita aj bezpečnosť.

          Čl. IV

          Postup v prípade zistenie šikanovania

           Šikanovanie nesmie byť zamestnancami školy v žiadnej miere akceptované a pedagóg musí šikanovanie medzi žiakmi bez meškania riešiť a každej jeho obeti poskytnúť okamžitú pomoc. Odhalenie šikanovania býva niekedy veľmi ťažké i pre skúseného pedagóga. Najzávažnejšiu negatívnu úlohu pri jeho zisťovaní hrá strach (alebo snaha o utajenie) u obetí, ale aj agresorov a ďalších možných účastníkov. Chrániť zdroj informácií, neprezradiť ho, ak si to sám nepraje a nechce pristúpiť na otvorenú konfrontáciu. Celý prípad riešiť kľudne, na pokojnom mieste, s dostatkom času.  Pri riešení prípadu čo najmenej prezradíme o tom, čo už vieme a o tom, čo nemôžeme dokázať.

          Organizačno-administratívny postup v prípade zistenie šikanovania:

          1. Zamestnanec školy, ktorý zistil akýmkoľvek spôsobom, že sa v škole šikanovanie udialo (oznamovateľ), je povinný bezodkladne túto skutočnosť nahlásiť riaditeľovi školy a koordinátorovi prevencie šikanovania a negatívnych spoločenských javov (ďalej len „koordinátor prevencie“) a v ten istý pracovný deň spísať a riaditeľovi školy odovzdať záznam, ktorého vzor sa nachádza v prílohe č.1. 
          2. Riaditeľka školy pridelí na vybavenie záznam koordinátorovi prevencie, s ktorým za prítomnosti oznamovateľa a prípadných priamych svedkov z radov zamestnancov školy preverí prvotné informácie.
          3. Koordinátor prevencie prešetrí všetky dostupné skutočnosti, pričom priebežne informuje riaditeľa školy o zisteniach, ktoré by mali vplyv na nutnosť komunikácie školy s vonkajším prostredím (orgány a organizácie podieľajúce sa na riešení trestno-právnej a priestupkovej zodpovednosti, poradenské organizácie a pod.). Odporúčania postupu pri prešetrovaní skutku šikanovania sa nachádzajú v prílohe č. 3. Uvedené odporúčania sú námetové a nezakladajú nutnosť ich využitia. O nevyhnutnosti potrebných úkonov rozhodne riaditeľ školy samostatne alebo na návrh koordinátora prevencie
          4. Po vykonaní všetkých nevyhnutných postupov riaditeľ školy uzavrie prípad zisteného šikanovania na návrh koordinátora prevencie, ktorý prípad uzavrie formou záverečnej správy. Opatrenia na riešenie situácie po prešetrení skutku šikanovania sa nachádzajú v prílohe č. 4. 

          Čl. IV

          Spolupráca školy s rodičmi žiakov

           Pri podozrení na šikanovanie žiaka je potrebná spolupráca vedenia školy, koordinátora prevencie, prípadne výchovného poradcu a ďalších pedagogických a odborných zamestnancov tak s rodinou obete, ako aj s rodinou agresora. Pri pohovore s rodičmi majú dbať pedagogickí zamestnanci na taktný prístup a najmä na zachovanie dôvernosti informácií. Nedá sa však predpokladať, že rodičia budú vždy hodnotiť situáciu objektívne, preto sa odporúča upozorniť ich na to, aby si všímali možné príznaky šikanovania a ponúknuť im pomoc. Rodičom žiakov sa odporúča upozorniť možné príznaky šikanovania, ktoré sú uvedené v prílohe č. 2. 

          Čl. V

          Spolupráca školy s ďalšími inštitúciami

          V rámci prevencie šikanovania a pri jeho riešení je dôležitá spolupráca s CPPPaP, ako aj s ďalšími inštitúciami a orgánmi. Je dôležité riadiť sa opatreniami a odporúčaniami Štátnej školskej inšpekcie. Pri podozrení, že šikanovanie naplnilo skutkovú podstatu priestupku alebo trestného činu, je riaditeľ školy povinný oznámiť túto skutočnosť príslušnému útvaru Policajného zboru SR. Škola je povinná bez zbytočného odkladu oznámiť orgánu sociálnoprávnej ochrany skutočnosti, ktoré ohrozujú žiaka, alebo že žiak spáchal trestný čin, prípadne opakovane páchal priestupky.

           Čl. VI

          Účinnosť

           Táto smernica nadobúda účinnosť 1. januára 2021.

          Týmto zrušujem Smernicu k prevencii a riešeniu šikanovania účinnú od 01. 02. 2017.

           

          Schválené dňa: 18. 12. 2020              

          Spracovala: PaedDr. Soňa Nováková

           

           

          Príloha č. 1

          Záznam o zistení prípadu šikanovania č. xx/xxxx

          Dňa: ..............................................

          Miesto zistenia:.....................................................................

          Oznamovateľ:   ..........................................................................................................................

          Svedkovia (zamestnanci školy): ................................................................................................

          .....................................................................................................................................

          Svedkovia (iné osoby): ..............................................................................................................

          ....................................................................................................................................

          Prítomní pri oznámení prípadu šikanovania: .............................................................................

          Popis zistenej udalosti (v prípade potreby pokračovanie na ďalšej strane) : 

          .....................................................................................................................................

          .....................................................................................................................................

          .....................................................................................................................................

          .....................................................................................................................................

          .....................................................................................................................................

          .....................................................................................................................................

          Podpis oznamovateľa: ....................................................................................................

          Podpis svedkov (zamestnanci školy): .........................................................................................

          Podpis svedkov (iné osoby): ......................................................................................................

          Riaditeľ školy prijal oznámenia o prípade šikanovania dňa: .....................................................

          Koordinátor prevencie prijal na vybavenie oznámenie dňa: .....................................................

          .....................................podpis riaditeľa

           

           

          Príloha č. 2

          Čl. 1 Charakteristika šikanovania

           Šikanovanie sa v súčasnosti je v súčasnom období vážnym problémom, ktorý sa prejavuje v školách a v školských zariadeniach a ktorému je potrebné venovať neustálu pozornosť a to z hľadiska preventívneho, ako aj sankčného pôsobenia. O šikanovaní hovoríme vtedy, ak jeden alebo viacerí žiaci (agresor, agresori) úmyselne, väčšinou opakovane týra, resp. inak dehonestuje spolužiaka alebo spolužiakov (obeť, obete) a používa na to agresiu a manipuláciu. Dnes sa šikanovanie posúva už do obdobia mladšieho školského veku, pribúda viac bezohľadnosti a brutality. Činy súvisiace so šikanovaním popisuje aj Trestný zákon, ktorý definuje šikanovanie ako ublíženie na zdraví, vydieranie, hrubý nátlak, nátlak a obmedzovanie slobody vyznania alebo iné trestné činy.

           

             Šikanovaním rozumieme akékoľvek správanie žiaka alebo žiakov, ktorých zámerom je ublíženie inému žiakovi alebo žiakom, prípadne ich ohrozenie alebo zastrašovanie. Ide o cielené a opakované použitie fyzického alebo psychického násilia voči takému žiakovi alebo skupine žiakov, ktorí sa z najrôznejších dôvodov nevedia alebo nemôžu brániť. Šikanovanie sa prejavuje v rôznych podobách, ktoré môžu mať následky na psychickom a fyzickom zdraví.

          Podstatnými znakmi šikanovania sú

          • úmysel bezprostredne smerujúci k fyzickému alebo psychickému ublíženiu  druhému,
          • agresia jedného žiaka alebo skupiny žiakov,
          • opakované útoky,
          • nevyrovnaný pomer síl medzi agresorom a obeťou.

           

          V prípade agresorov často ide o jedincov:

          • nadpriemerne telesne zdatných, silných, obratných (hlavne pri fyzických útokoch),  - s veľmi dobrou inteligenciou, ktorá umožňuje vymýšľať rafinované formy agresie  čím môže nahrádzať nedostatok fyzickej sily, 
          • sebaistých, neúzkostných, často však poškodených nevhodnou výchovou, 
          • typická je túžba dominovať, ovládať druhých, bezohľadne sa presadzovať, 
          • ľahko sa urazia, sú vzťahovační, 
          • ubližovať druhým je pre neho radosť ,
          • určitú úlohu tu majú temperamentové predpoklady (vznetlivosť, impulzivita) vždy  však posilňované rodinnou výchovou (nedostatok záujmu, citový chlad,   ponižovanie, fyzické násilie, agresívne správanie rodičov),
          • ktorí sa chcú týmto spôsobom zaradiť do partie. 

           

          Obeť šikanovania máva nízke sebavedomie, má sklon pociťovať zanedbanie bez dostatočného dôvodu, považuje sa za hlúpu a nezaujímavú, submisívne sa podriaďuje. Ťažko sa presadzuje medzi vrstovníkmi. Šikanovanie hrozí deťom, ktoré prídu ako nové do zohraného kolektívu. Tieto deti sa stanú predmetom nepriateľstva pre svoju nejakú prednosť. Môžu to byť deti premýšľavé, príliš zrelé a ušľachtilé, infantilné pre svoju jemnosť. Najčastejšie sa stávajú terčom šikanovania deti vtedy:

          • ak sa od skupiny odlišujú pre nejakú zvláštnosť (dobrý žiak, alebo handicap), 
          • ak má v škole málo kamarátov, na ostatných pôsobí dojmom citovo labilného, 
          • provokujú agresiu vlastným správaním, dieťa zo sociálne slabšej vrstvy (menej atraktívne oblečené, hygienická zanedbanosť).

          Rozpoznanie obete šikanovania:

          • dieťa je cez prestávky často samé, ostatné deti o neho nejavia záujem,
          • pri skupinových športoch je dieťa volené do družstva často posledné,
          • cez prestávky vyhľadáva blízkosť učiteľov, 
          • pôsobí smutne až depresívne, máva blízko k plaču,
          • zhoršujú sa jeho školský prospech, niekedy náhle,
          • jeho veci sú poškodené alebo zničené,
          • má odreniny, modriny, škrabance, ktoré nevie vysvetliť,
          • často ho pred odchodom do školy pobolieva hlava, brucho. 

           

          Šikanovanie sa môže prejavovať v priamej a nepriamej podobe. 

           Priame znaky šikanovania môžu byť  napr.: 

          • posmešné poznámky na adresu žiaka, pokorujúce alebo urážlivé prezývky, nadávky, ponižovanie, posmech, hrubé žarty na jeho účet. Rozhodujúcim kritériom je, do akej miery je daný žiak konkrétnou prezývkou alebo "žartom" zraniteľný, 
          • kritika žiaka, výčitky na jeho adresu, najmä prednesené nepriateľským až nenávistným, alebo pohŕdavým tónom, 
          • nátlak na žiaka, aby dával vecné nebo peňažné dary šikanujúcemu, alebo za neho

          platil, 

          • príkazy, ktoré žiak dostáva od iných spolužiakov, najmä prednesené panovačným tónom, a skutočnosť, že sa im podriaďuje, 
          • nátlak na žiaka k vykonávaniu nemorálnych až trestných činov či k spoluúčasti na nich, 
          • strkanie, štuchanie, údery, kopance, ktoré prípadne nie sú zvlášť silné, ale je nápadné, že je obeť neopláca,
          • šarvátky, v ktorých  jeden z účastníkov je zreteľné slabší a snaží sa uniknúť. 

           

          Nepriame (varovné) znaky šikanovania môžu byť napr.: 

          • žiak je počas prestávok často osamotený, ostatní o neho nejavia záujem, nemá kamarátov, ignorovanie obete,
          • pri tímových športoch býva jedinec volený do mužstva medzi poslednými, 
          • počas prestávok vyhľadáva blízkosť učiteľov, 
          • ak má žiak prehovoriť pred  triedou, je neistý, ustrašený, 
          • pôsobí smutne, nešťastne, stiesnene, má blízko k plaču, stáva sa uzavretým, 
          • jeho školský prospech sa niekedy náhle a nevysvetliteľne zhoršuje, 
          • jeho veci sú poškodené alebo znečistené, prípadne rozhádzané, 
          • zašpinený alebo poškodený odev, stále mu chýbajú nejaké jeho veci, 
          • odmieta vysvetliť poškodenie a stratu vecí alebo používa nepravdepodobné výhovorky, 
          • mení svoju pravidelnú cestu do školy a zo školy, 
          • začína vyhľadávať dôvody pre absenciu v škole,
          • odreniny, modriny, škrabance alebo rezné rany, ktoré nedokáže uspokojivo vysvetliť.

           

          Šikanovanie sa môže uskutočňovať aj medzi žiakmi v triede,  či výchovnej skupine a odohráva sa najmä v čase prestávok, cestou do školy a zo školy alebo v čase mimo vyučovania.

          Prejavy šikanovania môžu byť napr.: 

          • fyzická agresivita (opakovaná bitka, kopance, čarbanie po tvári, po tele, atď...)
          • slovná agresivita a zastrašovanie (vyhrážanie sa bitkou, nadávkami, urážanie rodičov, rodiny, výsmech, atď...)
          • krádeže, ničenie a manipulácia s vecami (opakované branie vecí, desiatej, oblečenia, školských pomôcok, atď...)
          • násilné príkazy, manipulácia (obeť musí napr. písať domáce úlohy, skákať, bežať na povel agresora, atď...)
          • izolácia (vylúčenie z triedneho kolektívu, nikto sa s obeťou nebaví)

           

          Šikanovanie je aj to, keď agresor:

          • obeť v triede urážlivo prezýva (napr. za to že sa dobre učí, poslúcha učiteľov,

          atď...)

          • núti obeť urobiť nejakú vec a vyhráža sa jej, že ak to neurobí, tak napr. počarbe zošit, lavicu, vysype veci z tašky
          • robí obeti veci, ktoré sú jej nepríjemné (nadávanie, strkanie, schovávanie vecí,

          atď...)

           

          V rámci účinnej prevencie šikanovania je pri príprave a realizácii celoškolskej stratégie dôležité vytvoriť pozitívnu klímu v škole, posilňovať demokraciu v triede a v škole. nasledovným spôsobom:

          • pýtať sa detí na ich názory a priania, trpezlivo a s rešpektom ich počúvať, diskutovať s nimi. Mohli by sme napríklad vyhlásiť mimoriadnu triednickú hodinu v jeden deň, v jednu hodinu na celej škole, kde každý triedny učiteľ informuje v podobnom duchu, tzn. adresne, kto, čo spravil, čo porušil, aké mal možnosti nápravy, za čo bol vylúčený, preradený alebo inak potrestaný. Dôležité je zamerať sa viac na odsúdenie činu, ako človeka, aby mal predsa len možnosť odčiniť svoje hriechy. Dôvernejšia atmosféra v triede umožňuje klásť otázky triednemu, navrhovať možné iné opatrenia a dohodnúť sa na ďalšej stratégii, aby sa niečo podobné neopakovalo.
          • dávať skupine, triede, pri vhodných príležitostiach možnosť voľby: o čom chcú diskutovať, čo ich zaujíma,
          • pestovať žiacku samosprávu v rámci školy aj v rámci jednotlivých tried,
          • venovať sa problematike šikanovania aj v rámci triednických hodín.

           

          Výhody demokratických tried sú tie, kde žiaci:

          • môžu spolurozhodovať o pravidlách správania, 
          • sú vystavení logickým dôsledkom vlastného nesprávneho správania, 
          • sú motivovaní k aktívnej spolupráci na vyučovaní.

           

          V súvislosti s uvedenými výhodami je potrebné:

          • navodiť úzku spoluprácu medzi žiakmi, zamestnancami školy, rodičmi a jasne vymedziť možnosti oznamovať aj zárodky šikanovania (pri zachovaní dôvernosti takýchto oznámení),
          • v školskom poriadku školy jasne stanoviť pravidlá správania vrátane sankcií za ich porušenie, viesť písomné záznamy o riešení konkrétnych prípadov šikanovania,
          • zaistiť v súlade s pracovným poriadkom dozor pedagogických a odborných zamestnancov cez prestávky, pred začiatkom vyučovania, počas vyučovania až do odchodu žiakov zo školy, a to najmä v priestoroch, kde k šikanovaniu už došlo alebo by k nemu mohlo dochádzať,
          • oboznámiť pedagogických a odborných zamestnancov so systémom školy pre oznamovanie a vyšetrovanie šikanovania, zvyšovať informovanosť pedagogických a odborných zamestnancov, informovať pedagogických a odborných zamestnancov, žiakov, aj rodičov o tom, čo robiť v prípade, keď sa dozvedia o šikanovaní (napr. umiestniť na prístupné miesto kontakty a telefónne číslo na inštitúcie, ktoré sa problematikou šikanovania zaoberajú),
          • v pracovnom poriadku školy vymedziť oznamovaciu povinnosť pre zamestnancov

          školy,

          • zaangažovať do riešenia a do prevencie šikanovania aj žiacku školskú radu.

           

          Rodičom žiakov sa odporúča upozorniť najmä na to, aby si všímali týchto možných príznakov šikanovania: 

          • za dieťaťom neprichádzajú domov spolužiaci nebo iní kamaráti, 
          • dieťa nemá kamaráta, s ktorým by trávilo voľný čas, s ktorým by si telefonovalo a pod,  nie je pozývané na návštevu k iným deťom, 
          • nechuť ísť ráno do školy (zvlášť keď skôr malo dieťa školu rado). Dieťa odkladá odchod z domova, prípadne je na ňom možno pri bedlivom pozorovaní pozorovať strach. Strata chuti do jedla. 
          • dieťa nechodí do školy a zo školy najkratšou cestou, prípadne strieda rôzne cesty, prosí o dovoz či odvoz autom, chodí domov zo školy hladné (agresori mu berú desiatu alebo peniaze na desiatu), 
          • dieťa usína s plačom, má nepokojný spánok, kričí zo sna, napr. "Nechajte ma!", 
          • dieťa stráca záujem o učenie a schopnosť sústrediť sa na učenie, 
          • dieťa je  doma smutné či apatické, alebo sa objavujú výkyvy nálad, zmienky o možnej sebevražde. Odmieta zveriť sa s tým, čo ho trápi. 
          • dieťa žiada o peniaze, pričom udáva nevierohodné dôvody (napríklad opakovane hovorí, že ich stratilo), prípadne  doma kradne peniaze. 
          • dieťa nápadne často hlási stratu osobných vecí. Je neobvykle  nečakane agresívne k súrodencom alebo iným deťom, možno prejavuje i zlosť voči rodičom. 
          • dieťa si sťažuje na neurčité bolesti brucha alebo hlavy, možno ráno zvracia, snaží sa zostať doma. Svoje zdravotné ťažkosti môže preháňať, prípadne i simulovať (manipuláciu s teplomerom a pod.) 
          • dieťa sa vyhýba dochádzke do školy,  zdržuje doma viac, ako malo vo zvyku. 

           

          Čl. 2 Kyberšikanovanie – fenomén súčasnosti

           Kyberšikanovanie je jedným z najčastejších negatívnych javov na internete. Nie je to niečo nové, je to len prejav, ktorý sa objavuje v inom priestore. S rozšírením moderných technológií sa aj výrazná časť šikanovania presunula do virtuálneho prostredia. Pre agresorov je ľahšie ubližovať niekomu, komu sa nemusia pozerať priamo do očí, menej vnímajú emócie a zranenie obete, menej si uvedomujú závažnosť svojho konania a zodpovednosť zaň. Takéto šikanovanie im môže pripadať iba ako druh neškodnej zábavy. Agresora zároveň ich anonymita chráni pred odhalením. Pre obeť je virtuálne šikanovanie ešte závažnejšie – nemôže pred ním uniknúť nikam, ani do bezpečia domova. Ak používa mobilný telefón alebo internet, agresori sa k nej dostanú v ktorúkoľvek dobu a na ktoromkoľvek mieste. 

          Kyberšikanovanie často prebieha medzi deťmi a dospievajúcimi. Stáva sa aj to, že žiaci takýmto spôsobom šikanujú učiteľa. Rovnako sa môže kyberšikanovanie objaviť aj medzi dospelými – medzi kolegami v práci. Deti častejšie vytvárajú posmešné profily, stránky a fotomontáže, natáčajú posmešné a ponižujúce videá alebo sa nabúrajú do profilu, dospelí sa skôr uchyľujú ku kybernetickému prenasledovaniu, vydieraniu, ohováraniu a poškodzovaniu povesti obete.

          Kyberšikanovanie (elektronické šikanovanie, cyberbullying, cybermobbing) – forma šikanovania, pri ktorej sa používajú nové technológie, ako je počítač, internet, mobilný telefón. Prebieha vo virtuálnom priestore s využitím rôznych služieb a nástrojov ako sú email, IM (instant messeneger - napr. Skype, ICQ), chat, diskusné fóra, sociálne siete, stránky na zverejňovanie fotografií a videí, blogy, SMS správy, telefonáty.

          Kybernetické prenasledovanie (online prenasledovanie, cyberstalking) – neustále sledovanie niekoho vo virtuálnom prostredí, často spojené s obťažovaním, vyhrážaním a zastrašovaním.

          Happy slapping – násilné alebo sexuálne útoky na obete (často aj náhodne vybrané), ktoré sú natáčané na mobilný telefón. Útočníci videá ďalej rozposielajú alebo zverejňujú na internete.

          Ako sa kyberšikanovanie líši od klasického šikanovania:

          • Nemá časové a priestorové obmedzenie: kým klasické šikanovanie sa väčšinou obmedzuje na jeden priestor, napríklad školu alebo zamestnanie, v prípade kyberšikanovania môžu útoky prichádzať kedykoľvek a kdekoľvek – stačí, ak má človek mobilný telefón alebo je pripojený na internet. 
          • Rýchlo sa rozšíri k veľkému publiku: v prípadoch klasického šikanovania sa o ňom väčšinou dozvedia priami účastníci v danej skupine. Pri kybernetickom šikanovaní sa môžu akékoľvek obsahy, ktoré sú zverejnené na internete alebo rozoslané cez mobil alebo email, rýchlo dostať k veľkému počtu ľudí, pričom je ich šírenie nekontrolovateľné. 
          • Páchatelia môžu zostať v anonymite: oni sami sa cítia bezpečnejšie a menej si uvedomujú, čo ich správanie spôsobuje, keďže nevidia reakciu svojej obete. U obete prispieva anonymita páchateľa k ešte väčšej podozrievavosti, neistote a strachu – nevie, voči komu sa má brániť, nevie, odkiaľ príde ďalší útok, páchateľom môže byť ktokoľvek. 
          • Kyberšikanovanie ľahšie prekoná rozdiely: kvôli anonymite a použitiu technických prostriedkov je pre páchateľov jednoduchšie zaútočiť aj na niekoho, na koho by si v reálnom svete kvôli jeho autorite alebo pozícii netrúfli. Takto sa môžu ľahko stať obeťami kyberšikanovania napríklad učitelia či nadriadení. 
          • Používa psychické prostriedky ubližovania a manipulácie: na rozdiel od klasického šikanovania páchateľ a obeť nie sú v priamom kontakte, po kybernetickom šikanovaní nezostávajú viditeľné stopy fyzického ublíženia (zranenia, modriny, poškodené oblečenie a pod.). 

          Čo všetko môže byť kyberšikanovanie:

          • Urážanie a nadávanie: prostredníctvom komentárov ku fotografiám a videám alebo na nástenke na sociálnych sieťach; posielanie urážajúcich správ cez email, chat alebo mobil, nadávanie cez chat, anonymné telefonáty. 
          • Obťažovanie, zastrašovanie, vyhrážanie a vydieranie: opakované obťažovanie prezváňaním, anonymnými telefonátmi, nechcenými správami cez mobil, preťažovanie emailovej schránky nevyžiadanou poštou, posielanie vírusov, vyhrážanie sa ublížením alebo smrťou. Páchateľ sa tiež môže nabúrať do profilu obete, zmeniť jej heslo a následne tento profil upraviť. Vydiera obeť tým, že jej profil vráti pod rôznymi podmienkami. Na vydieranie môžu byť tiež použité fotografie alebo videá obete.
          • Zverejnenie trápnych, intímnych alebo upravených fotografií alebo videí: môže ísť o fotografie alebo videá, so šírením ktorých obeť nesúhlasí alebo o fotografie, ktoré boli vytvorené fotomontážou (napr. pripojenie tváre obete k nahej postave alebo znetvorenie pôvodnej fotografie). Samostatnou kategóriou je Happy slapping, videá, ktoré zachytávajú agresívne alebo sexuálne útoky na obeť. 
          • Šírenie osobných informácií alebo klebiet: príkladom môže byť zverejnenie súkromnej komunikácie alebo ohováranie na sociálnych sieťach. 
          • Vylúčenie zo skupiny: napríklad z tímu v online počítačových hrách, zo skupiny priateľov na sociálnych sieťach, ignorácia v komunikácii a v diskusných skupinách.
          • Krádež identity, vytváranie falošných a posmešných profilov, nenávistných skupín:  agresor získa prístup k údajom obete a pod jej menom objednáva rôzny tovar z internetu. Páchateľ vytvorí obeti profil, v ktorom ju zosmiešňuje, ponižuje alebo založí skupinu na sociálnej sieti, ktorá prezentuje negatívny postoj k obeti. Ak sa dostane do emailovej schránky alebo profilu obete, tak jej tiež môže vymazať správy alebo komunikovať s jej priateľmi a známymi, útočiť na iných ľudí, šíriť nepravdivé informácie.
          • Kybernetické prenasledovanie (Cyberstalking): môže mať rôzne podoby aj príčiny. Prenasledovateľ chce predovšetkým získať moc nad obeťou, manipulovať ňou. Niekedy prenasledovateľ sleduje svoju obeť cez rôzne vyhľadávače, prezerá si jej profil na sociálnych sieťach, sleduje jej komunikáciu na chate. Môže použiť aj kombináciu rôznych foriem psychického nátlaku – nepríjemné komentáre, obťažovanie SMS správami, emailmi a prezváňaním, tiež vyhrážanie, vydieranie, ohováranie medzi rovesníkmi, vyzvedanie informácií od ostatných, nabúranie sa do profilu. Častou príčinou prenasledovania je „láska“. Prenasledovateľ môže sledovať svoj vyhliadnutý objekt, pričom sa ho takto snaží viac spoznávať alebo sa mu priblížiť. 

          Aké môžu byť následky kyberšikanovania:

          • zanedbávanie školských povinností, zlyhávanie v škole, vyhýbanie sa škole, u dospelých podobné problémy v zamestnaní, 
          • psychosomatické ťažkosti (zdravotné ťažkosti spôsobené psychickými príčinami), bolesti brucha, poruchy spánku, pocity hanby, trápnosti, poníženia, smútku, depresie, úzkosti, neustály strach a pocit ohrozenia, 
          • pocit vlastného zlyhania, pokles sebavedomia a dôvery v ľudí, bezvýchodiskovosť a beznádej, násilie voči iným, pomsta, sebapoškodzovanie, samovražda. 

          Čo si všímať. Dieťa môže byť elektronicky šikanované, ak:

          • nečakane prestane používať počítač, sa zdá nervózne, neisté alebo smutné pri čítaní emailov alebo okamžitých správ, správ v mobile, sa zdá nahnevané, depresívne alebo frustrované po odchode od počítača, 
          • uniká do choroby, nechce chodiť do školy alebo medzi ľudí, vyhýba sa rozhovoru o tom, čo robí na počítači, uzatvára sa pred rodinou a priateľmi, a súčasne popiera, že by sa niečo dialo, uniká do sveta fantázie, počítačových hier. 

           Dieťa môže elektronicky šikanovať, ak:

          • rýchlo vypína obrazovku alebo zatvára programy v počítači, keď sa priblížite, 
          • prehnane sa smeje pri používaní počítača, 
          • trávi čas s kamarátmi pri počítači, prehnane sa smejú, ale nechce prezradiť, čo robia, vyhýba sa rozhovoru o jeho aktivitách na počítači, 
          • používa niekoľko online účtov alebo adries, ktoré ani nie sú jeho, 
          • zažilo silný konflikt s kamarátom alebo učiteľom, ktorý zostal nevyriešený, dieťa

          stále cíti krivdu a hnev. 

           Čo robiť, ak zistíte, že sa v škole vyskytlo kyberšikanovanie? Kyberšikanovanie v škole sa ťažšie dokazuje, keďže tým miestom, kde prebieha, je internet. Mnoho učiteľov si tak povie, že to nie je záležitosť školy. Pravda je však taká, že kyberšikanovanie sa najčastejšie vyskytuje medzi spolužiakmi z triedy (alebo z jednej školy), čo je najužšia rovesnícka skupina, s ktorou je dieťa v kontakte. Škola má povinnosť riešiť  akýkoľvek incident šikanovania, ktorý sa vyskytne medzi jej žiakmi.

          Pedagóg je kľúčovou postavou, ktorá tu môže zohrať veľmi významnú úlohu. Učiteľ sa do veľkej miery podieľa na formovaní zdravých vzťahov v triede a zvyšuje imunitu voči šikanovaniu. Ak triedny učiteľ zistí, že v jeho triede sa vyskytlo kyberšikanovanie (napr. že deti založili niekomu falošný zosmiešňujúci profil na sociálnej sieti), nemal by mlčať. V prípade, ak usúdite, že zatiaľ nejde o veľmi závažné šikanovanie, skúste uplatniť nasledujúci postup:

          1. Uložiť si všetky dostupné dôkazy vo forme .jpg alebo iných obrázkov, ešte pred tým ako by mohli byť vymazané.
          2. Zistiť čo najviac o tom, kto sú aktéri šikanovania - kto je iniciátorom a kto je obeťou. Zároveň sa odporúča s deťmi aspoň na jednej triednickej hodine hovoriť o tom, čo je to kyberšikanovanie. Mnoho detí si vôbec neuvedomuje, čo svojím konaním spôsobujú. Často sa stačí s nimi porozprávať na túto tému. 
          3. Upozorniť administrátora predmetnej stránky o porušovaní etiky na jeho stránke. Väčšina administrátorov reaguje na takéto sťažnosti okamžite.
          4. Riešiť vzniknutú situáciu v spolupráci so školským koordinátorom, príp. výchovným poradcom. 

          V prípade, že ide o závažnejšiu formu šikanovania a predchádzajúce kroky neboli úspešné, je dôležité:

          • Kontaktovať rodičov obete aj agresora a vysvetliť im, čo sa stalo a upozorniť ich na to, že ich dieťa je pravdepodobne obeťou alebo iniciátorom šikanovania. Zapojiť ich do spolupráce pri riešení šikanovania.
          • Upozorniť na vzniknutú situáciu vedenie školy a riešiť problém v spolupráci s vedením školy.
          • Kontaktovať políciu.

            Príloha č. 3

           Odporúčania pri preverovaní skutočností v prípade zistenie šikanovania:

          Pre vyšetrovanie šikanovania  sa odporúča nasledovná stratégia:

          • zaistenie ochrany obetiam,
          • rozhovor s deťmi, ktoré na šikanovanie upozornili, rozhovor s obeťou, s agresormi, s každým zvlášť
          • nájdenie vhodných svedkov, individuálne, prípadne konfrontačné rozhovory so svedkami   (nikdy nekonfrontovať obete a agresorov),
          • kontaktovanie rodičov alebo zákonných zástupcov obete aj agresora,
          • kontaktovanie CPPPaP
          • využitie anonymnej dotazníkovej metódy.

           Pri výskyte skupinového násilia voči obeti sa odporúča nasledovný postup:

          • okamžitá pomoc obeti,
          • dohoda riaditeľa školy s pedagogickými zamestnancami na  postupe vyšetrovania, -        vlastné vyšetrovanie,
          • zabránenie možnej krivej výpovede agresorov, ich izolácia bez možnosti dohodnúť sa na spoločnej výpovedi,
          • nahlásenie prípadu polícii,
          • kontaktovanie rodičov alebo zákonných zástupcov.

           Rozhovor s obeťou:

          • necháme dieťa samostatne hovoriť, citlivo ho povzbudzujeme, aby hovorilo čo najviac 
          • po spontánnej výpovedi sa začneme pýtať na všetky podrobnosti 
          • otázky: "Čo sa stalo? Kde sa to stalo? Kto čo urobil? Ako sa správali ostatní prítomní?" 
          • obeť uistíme o svojej ochrane 
          • môžeme dieťa požiadať, aby celý incident napísalo 
          • ak je viditeľné zranenie, upovedomíme lekára, prípadne políciu 
          • upovedomíme rodičov 
          • na otvorenú konfrontáciu dieťa neprehovárame, iba mu to navrhneme, ak nesúhlasí, znovu ho ubezpečíme o ochrane 
          • pozor na falošné obvinenia 

           Rozhovor s agresorom:

          • skôr ako začneme naostro vyšetrovať, zvážime, aká je možnosť agresora usvedčiť 
          • ak je táto možnosť veľmi malá, hlavne v prípade strachu a obáv obete, musíme sa uspokojiť s tým, že urobíme všetko pre ochranu obete 
          • otvorene povieme o obvinení a sleduje reakcie ( chránime obeť i svedkov) 
          • jednáme kľudne, neoddávajme sa prípadnému hnevu 
          • necháme samostatne hovoriť agresora, prípadne mu dáme celú situáciu napísať 
          • kladieme mu jasné a presné otázky
          • kým prípad nie je vyriešený, neodsudzujeme 
          • aj v prípade vyriešeného problému odsúdime čin, nie celú osobnosť ( ako človek má šancu na nápravu) 
          • informujeme o možných sankciách a ďalšom postupe 

           Rozhovor so svedkami:

          • individuálne rozhovory 
          • kladieme konkrétne otázky ( kto, kedy, ako) 
          • v prípade, že sa nám nedarí, použijeme takú otázku z ktorej sa už predpokladá, že dieťa určitú vec videlo "Kde si bol keď . . ." namiesto "Ublížil X žiak žiakovi Y" 
          • dobré sú otázky, na ktoré sa nedá odpovedať áno - nie - neviem 
          • musíme čeliť výhovorkám 

           Rozhovor s rodičmi obete:

          • informujeme ich o celom priebehu vyšetrovania 
          • ubezpečíme ich o ochrane ich dieťaťa 
          • snažíme sa dohodnúť na spolupráci 

           Rozhovor s rodičmi agresora:

          • rodičov pozveme na rozhovor 
          • oboznámime ich o priebehu vyšetrovania, o podstate činu i o celkovom správaní sa dieťaťa v škole 
          • u týchto rodičov, ktorí nemajú záujem spolupracovať, a ktorí priamo negatívne ovplyvnili správanie svojho dieťaťa, rozhovor zbytočne nepredlžujeme.

          Oboznámime ich o možných sankciách a o ďalšom postupe. 

          • zápis z jednania im dáme podpísať 

           Oboznámenie triedy:

          • oznámime spolužiakom, či a ako budú vinníci potrestaní
          • vo vážnejších prípadoch by mal toto jednanie viesť riaditeľ školy
          • v prípade obáv o bezpečnosť obete od tohto kroku upustíme 

             Príloha č. 4

           Opatrenia na riešenie situácie

           Z opatrení pre obete možno použiť:

          • odporúčanie rodičom obetí vyhľadať individuálnu odbornú starostlivosť CPPPaP
          • informovanie a poradenstvo pre rodičov obetí.

           Z bežných opatrení pre agresorov možno použiť:

          • odporučenie rodičom agresorov vyhľadať odbornú starostlivosť CPPPaP
          • zníženie známky zo správania, -        preloženie žiaka do inej triedy,
          • výchovné opatrenia riaditeľom školy alebo triednym učiteľom.

           V mimoriadnych prípadoch sa môžu použiť ďalšie opatrenia:   

          • odporúčanie rodičom umiestniť žiaka na dobrovoľný diagnostický pobyt do  príslušného DC,  prípadne do liečebno-výchovného sanatória,
          • oznámenie príslušnému Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny–sociálno-právna ochrana detí za účelom využitia nutných výchovných opatrení v prospech maloletého v zmysle zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci, v znení neskorších predpisov
          • oznámenie príslušnému útvaru Policajného zboru SR, ak došlo k závažnejšiemu prípadu 
          • šikanovania, pri ktorom je podozrenie, že bol spáchaný trestný čin alebo čin inak trestný (u maloletých).

           Výchovné opatrenia

          Cieľom preventívnych opatrení samozrejme je, aby sme k týmto sankčným opatreniam museli siahať čo najmenej. Je veľmi dôležité premyslieť, akým spôsobom budeme udeľovať odmeny a tresty. Výchovný účinok môže mať trest aj odmena pre ostatných (nie toho koho sa priamo dotýka) len vtedy, keď sú o ňom adresne informovaní ako o dôsledku skutočného správania. Znamená to pre ostatných aj potvrdenie toho, že to čo sme vyhlásili myslíme vážne a sami dodržiavame a že ponesú reálne dôsledky za svoje správanie. Tu je potrebné opatrne zvažovať, aký účinok bude mať určitá forma zverejnenia. Môžeme totiž vyvolať pocit falošného hrdinstva pri vyhlásení a osobnom pranierovaní vinníka na verejnom zhromaždení školy.  Vyvolanie nenávisti voči obeti predhodenej davu bez možnosti brániť sa tiež nie je žiaduce.  Anonymné a neosobné vyhlásenie cez rozhlas zasa nevyvolá silné emocionálne zážitky, ktoré pomáhajú tvoriť pocit vlastnej zodpovednosti za svoje činy.  Predovšetkým predvoláme rodičov a urobíme pohovor so žiakom v prítomnosti rodičov, triedneho profesora, výchovného poradcu a riaditeľa. Odlíšime, či sa jedná o prvý prípad - vtedy nejde o šikanovanie - alebo nie. Aj pri prvom prípade však posúdime závažnosť (intenzita prípadu) a podľa toho volíme výchovné opatrenia. Ak sa jedná o opakovaný prípad, posúdime tiež závažnosť, resp. formu šikanovania.