"Škola pre každého"

Pondelok 28. 5. 2018

Počet návštev: 626543

Smernica na hodnotenie žiakov

školský rok 2017/2018

 

 
   

Metodický pokyn č. 22/2011
na hodnotenie žiakov základnej školy

Gestorský útvar: sekcia regionálneho školstva tel.: 59374416                       č.:2011-3121/12824:4-921   

 

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky v zmysle ustanovenia § 14 ods. 1 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov  vydáva tento metodický pokyn:

 

Čl. 1 
Zásady hodnotenia

  1. Hodnotenie žiaka je nevyhnutná súčasť výchovno-vzdelávacieho procesu, ktorá má informatívnu, korekčnú a motivačnú funkciu.
  2. Žiak sa v procese výchovy a vzdelávania hodnotí priebežne a celkovo a má právo dozvedieť sa spôsob a výsledok hodnotenia.
  3. Hodnotenie žiaka sa vykonáva klasifikáciou, slovným hodnotením alebo kombináciou klasifikácie a slovného hodnotenia. O spôsobe hodnotenia jednotlivých vyučovacích predmetov rozhodne riaditeľ  školy (ďalej len „riaditeľ“) po prerokovaní v pedagogickej rade.
  4. Klasifikácia je jednou z foriem hodnotenia, ktorej výsledky sa vyjadrujú určenými piatimi stupňami. Na vysvedčeniach s klasifikáciou sa slovný komentár za príslušný polrok nedopĺňa.
  5. Slovné hodnotenie je jednou z foriem hodnotenia, ktorého výsledky v jednotlivých predmetoch prípravného ročníka, nultého ročníka, prvého ročníka až štvrtého ročníka sa vyjadrujú slovne štyrmi stupňami; vysvedčenie so slovným hodnotením sa môže doplniť slovným komentárom za príslušný polrok.
  6. Kombinácia klasifikácie a slovného hodnotenia je forma hodnotenia, pri ktorej sa výsledky niektorých vyučovacích predmetov vyjadrujú stupňom klasifikácie a niektoré sa  vyjadrujú  slovne. Kombinované hodnotenie sa odporúča využiť aj v rámci toho istého predmetu, pri prechode zo slovného hodnotenia na klasifikáciu. Postupne učiteľ dopĺňa slovné komentáre známkou, a tak pripravuje žiakov na zmenu kvantifikátora.
  7. Vo výchovno-vzdelávacom procese sa uskutočňuje priebežné a celkové hodnotenie:
  1. priebežné hodnotenie sa uskutočňuje pri hodnotení čiastkových výsledkov a prejavov žiaka na vyučovacích hodinách a má hlavne motivačný charakter; učiteľ zohľadňuje vekové a individuálne osobitosti žiaka a prihliada na jeho momentálnu psychickú i fyzickú disponovanosť,
  2. celkové hodnotenie žiaka v jednotlivých vyučovacích predmetoch sa  uskutočňuje na konci prvého polroka a druhého polroka v školskom roku a má čo najobjektívnejšie zhodnotiť úroveň jeho vedomostí, zručností a návykov v danom vyučovacom predmete.
    1. V procese hodnotenia učiteľ uplatňuje primeranú náročnosť, pedagogický takt voči žiakovi, rešpektuje práva dieťaťa a humánne sa správa voči žiakovi. Predmetom hodnotenia vo výchovno-vzdelávacom procese sú najmä učebné výsledky žiaka, ktoré dosiahol vo vyučovacích predmetoch v súlade s požiadavkami vymedzenými v učebných osnovách, osvojené kľúčové kompetencie, ako aj usilovnosť, osobnostný rast, rešpektovanie práv iných osôb, ochota spolupracovať a správanie žiaka podľa školského poriadku. Hodnotenie slúži ako prostriedok pozitívnej podpory zdravého rozvoja osobnosti žiaka.
    2. Pri hodnotení  výsledkov práce žiaka sa postupuje v súlade s:
      1. výchovno-vzdelávacími požiadavkami vzdelávacích programov,
      2. požiadavkami na rozvoj všeobecných kompetencií,
      3. učebnými plánmi, učebnými osnovami a štandardami.
    3. Pri hodnotení žiaka sa posudzujú získané kompetencie v súlade s učebnými osnovami a schopnosť ich využívať v oblastiach:
      1. komunikačných schopností, najmä ústne a písomné spôsobilosti,
      2. čitateľskej gramotnosti,
      3. jazykových schopností v štátnom jazyku, v materinskom jazyku, v cudzích jazykoch,
      4. digitálnych kompetencií,
      5. matematickej gramotnosti a prírodných vied,
      6. sociálnych kompetencií,
      7. multikultúrnych kompetencií,
      8. manuálnych zručností a ich využití v praktických cvičeniach,
      9. umeleckých a psychomotorických schopností,
      10. analýzy problémov a schopnosti ich riešenia,
      11. osobnostných vlastností ako porozumenie, znášanlivosť, tolerancia, priateľstvo,
      12. kontrolovania a regulovania svojho správania, ochrany svojho zdravia a životného prostredia a etických princípov.

Čl. 2
Získavanie podkladov na hodnotenie

  1. Podklady na hodnotenie výchovno-vzdelávacích výsledkov a správania žiaka získava učiteľ najmä týmito metódami, formami a prostriedkami:
    1. sústavným diagnostickým pozorovaním žiaka,
    2. sústavným sledovaním výkonu žiaka a jeho pripravenosti na vyučovanie,
    3. rôznymi druhmi skúšok (písomné, ústne, grafické, praktické, pohybové) a didaktickými testami; uplatňuje aj metódy menej riadené (referáty, denníky, projekty, sebahodnotiace listy, dotazníky, pozorovania, portfóliá) - súbor prác žiaka, ktoré vypovedajú o jeho výkone,
    4. analýzou výsledkov rôznych činností žiaka,
    5. konzultáciami s ostatnými pedagogickými zamestnancami a podľa potreby s odbornými zamestnancami zariadenia výchovného poradenstva a prevencie, všeobecného lekára pre deti a dorast, najmä u žiaka s trvalejšími psychickými a zdravotnými ťažkosťami a poruchami,
    6. rozhovormi so žiakom a so zákonným zástupcom žiaka.
  2. Žiak je z predmetu skúšaný ústne, písomne alebo prakticky najmenej dvakrát v polročnom hodnotiacom období.
  3. Učiteľ oznamuje žiakovi výsledok každého hodnotenia a posúdi klady a nedostatky hodnotených prejavov a výkonov. Po ústnom skúšaní učiteľ oznámi žiakovi výsledok ihneď. Výsledky hodnotenia písomných a grafických prác a praktických činností oznámi žiakovi a predloží k nahliadnutiu najneskôr do 10 dní.
  4. Písomné práce a ďalšie druhy skúšok rozvrhne učiteľ rovnomerne na celý školský rok. Pravidelným rozvrhnutím hodnotiacich činností zabráni preťažovaniu žiaka. Písomné práce archivuje do konca príslušného školského roka.
  5. Termín na vykonanie písomnej skúšky, ktorá má trvať viac ako 25 minút, prekonzultuje učiteľ s triednym učiteľom, ktorý koordinuje plán skúšania. V jednom dni môže žiak robiť len jednu skúšku uvedeného charakteru.
  6. Učiteľ vedie evidenciu o každom hodnotení žiaka.
  7. Podkladom pre celkové hodnotenie vyučovacieho predmetu sú:
    1. známky alebo slovné hodnotenie za ústne odpovede,
    2. známky alebo slovné hodnotenie za písomné práce, didaktické testy, grafické práce, praktické práce, pohybové činnosti,
    3. posúdenie prejavov žiaka podľa čl. 1 ods. 8.

Čl. 3
Hodnotenie
prospechu a správania

  1. Prospech žiaka v  jednotlivých vyučovacích predmetoch sa klasifikuje týmito stupňami:

1 – výborný,

2 – chválitebný,

3 – dobrý,

4 – dostatočný,

5 – nedostatočný.

Stupeň 1 (výborný)                                                       

Žiak ovláda poznatky, pojmy a zákonitosti podľa učebných osnov a vie ich pohotovo využívať pri intelektuálnych, motorických, praktických a iných činnostiach. Samostatne a tvorivo uplatňuje osvojené vedomosti a kľúčové kompetencie pri riešení jednotlivých úloh, hodnotení javov a zákonitostí. Jeho ústny aj písomný prejav je správny, výstižný. Grafický prejav je  estetický. Výsledky jeho činností sú kvalitné až originálne.

 

Stupeň 2 (chválitebný)                                               

Žiak ovláda poznatky, pojmy a zákonitosti podľa učebných osnov a  vie ich pohotovo využívať. Má osvojené kľúčové kompetencie, ktoré tvorivo aplikuje pri intelektuálnych, motorických, praktických a iných činnostiach. Uplatňuje osvojené vedomosti a kľúčové kompetencie pri riešení jednotlivých úloh, hodnotení javov a zákonitostí samostatne a kreatívne alebo s menšími podnetmi učiteľa. Jeho ústny aj písomný prejav má občas nedostatky v správnosti, presnosti a  výstižnosti. Grafický prejav je prevažne estetický. Výsledky jeho činností sú kvalitné, bez väčších nedostatkov.

 

Stupeň 3 (dobrý)                                                      

Žiak má v celistvosti a úplnosti osvojené poznatky, pojmy a zákonitosti podľa učebných osnov a pri ich využívaní má nepodstatné medzery. Má osvojené kľúčové kompetencie, ktoré využíva pri intelektuálnych, motorických, praktických a iných činnostiach s menšími nedostatkami. Na podnet učiteľa uplatňuje osvojené vedomosti a kľúčové kompetencie pri riešení jednotlivých úloh, hodnotení javov a zákonitostí. Podstatnejšie nepresnosti dokáže s učiteľovou pomocou opraviť. V ústnom a písomnom prejave má častejšie nedostatky v správnosti, presnosti, výstižnosti. Grafický prejav je menej estetický. Výsledky jeho činností sú menej kvalitné.

 

Stupeň 4 (dostatočný)

Žiak má závažné medzery v celistvosti a úplnosti osvojenia poznatkov a zákonitostí podľa učebných osnov ako aj  v  ich využívaní. Pri riešení teoretických a praktických úloh s uplatňovaním kľúčových kompetencií sa vyskytujú podstatné chyby. Je nesamostatný pri využívaní poznatkov a hodnotení javov. Jeho ústny aj písomný prejav má často v správnosti, presnosti a výstižnosti vážne nedostatky. V kvalite výsledkov jeho činností sa prejavujú omyly, grafický prejav je málo estetický. Vážne nedostatky dokáže žiak s pomocou učiteľa opraviť.

 

Stupeň 5 (nedostatočný)

Žiak si neosvojil vedomosti a zákonitosti požadované učebnými osnovami, má v nich závažné medzery, preto ich nedokáže využívať. Pri riešení teoretických a praktických úloh s uplatňovaním kľúčových kompetencií sa vyskytujú značné chyby. Je nesamostatný pri využívaní poznatkov, hodnotení javov, nevie svoje vedomosti uplatniť ani na podnet učiteľa. Jeho ústny a písomný prejav je nesprávny, nepresný. Kvalita výsledkov jeho činností a grafický prejav sú na nízkej úrovni. Vážne nedostatky nedokáže opraviť ani s pomocou učiteľa.

 

  1. Prospech z jednotlivých vyučovacích predmetov sa na vysvedčení pre prvý stupeň základnej školy uvádza arabskou číslicou, označujúcou klasifikačný stupeň, pre druhý stupeň sa vypíše slovom.
  2. Prospech z jednotlivých vyučovacích predmetov sa na vysvedčení pre prípravný ročník, nultý ročník, prvý ročník až štvrtý ročník základnej školy môže hodnotiť slovne stupňami:
    1. dosiahol veľmi dobré výsledky,
    2. dosiahol dobré výsledky,
    3. dosiahol uspokojivé výsledky,
    4. dosiahol neuspokojivé výsledky.

Stupeň  dosiahol veľmi dobré výsledky

Žiak je tvorivý a iniciatívny, uplatňuje vlastné nápady, je otvorený voči novým podnetom, dokáže vyjadriť veku primerané postoje, ovláda poznatky, pojmy a zákonitosti podľa učebných osnov. Žiak vie vyhľadávať a využívať informácie, jeho myslenie je kritické,  dokáže hľadať vlastné riešenia, uplatňovať osvojené kľúčové kompetencie, účinne si organizuje svoju prácu a je schopný samostatne pracovať po predchádzajúcom návode učiteľa.  Pri riešení úloh pohotovo uplatňuje logické operácie, číta s porozumením súvislé texty, funkčne využíva matematické vedomosti a zručnosti. V presnosti a úplnosti požadovaných poznatkov, faktov a pojmov a vo vzťahu medzi nimi má nepodstatné medzery. Osvojené poznatky a zručnosti aplikuje pri riešení teoretických a praktických úloh samostatne, s minimálnymi odchýlkami. Jeho ústny aj písomný prejav je správny, výstižný. Grafický prejav je  estetický. Výsledky jeho činností sú veľmi dobré, originálne.

 

Stupeň  dosiahol dobré výsledky

Žiak sa snaží byť tvorivý, iniciatívny, ovláda poznatky, pojmy a zákonitosti podľa učebných osnov a vie ich využívať. Má osvojené kľúčové kompetencie, ktoré s miernou podporou učiteľa aplikuje pri intelektuálnych, motorických, praktických a iných činnostiach. Osvojenú slovnú zásobu dokáže používať pri komunikácii, hodnotení javov a zákonitostí samostatne a kreatívne alebo s menšími podnetmi učiteľa. Číta s porozumením, pri riešení úloh uplatňuje logiku.  Občas potrebuje usmernenie a motiváciu k ďalšiemu sebazdokonaľovaniu. Jeho ústny aj  písomný prejav je menej presný a výstižný. Grafický prejav je estetický, bez väčších nepresností. Kvalita výsledkov činností žiaka je dobrá.

 

Stupeň  dosiahol uspokojivé výsledky

Žiak nerozširuje svoju tvorivosť, chýba mu iniciatívnosť, priemerne si osvojuje poznatky a zákonitosti podľa učebných osnov. Pri riešení teoretických a praktických úloh s uplatňovaním kľúčových kompetencií sa vyskytujú  nedostatky. Je nesamostatný pri využívaní poznatkov, zdržanlivý pri vyjadrovaní svojich postojov, podlieha stereotypu. Čítať s porozumením dokáže len s pomocou učiteľa. Jeho ústny a písomný prejav má v správnosti, presnosti a výstižnosti nedostatky. Grafický prejav je málo estetický. Žiak často potrebuje usmernenie svojej práce, kvalita výsledkov jeho činností je uspokojivá.

 

Stupeň  dosiahol neuspokojivé výsledky

Žiak si neosvojil vedomosti a zákonitosti požadované učebnými osnovami, nedokáže ich využívať. Prejavuje slabšie vyjadrovacie schopnosti, nespĺňa kritériá pri riešení teoretických a praktických úloh s uplatňovaním kľúčových kompetencií. Je nesamostatný pri využívaní poznatkov, hodnotení javov, nevie svoje vedomosti uplatniť ani na podnet učiteľa. Pri využívaní poznatkov potrebuje sústavnú pomoc. Jeho ústny a písomný prejav má v správnosti, presnosti a výstižnosti podstatné nedostatky, grafický prejav je na nízkej úrovni. Žiak nedokáže uspokojivo pracovať, kvalita výsledkov jeho činností je neuspokojivá.

 

  1. Súčasťou vysvedčenia prípravného ročníka, nultého ročníka a prvého až štvrtého ročníka môže byť slovný komentár za každý polrok, v ktorom je súhrn zhodnotenia vedomostí, zručností, návykov a postojov žiaka. Obsah slovného komentára nesmie obsahovať negatívne odsudzujúce výroky, aby nepôsobil deštruktívne, ale vždy konštruktívne a povzbudzujúco, má byť zameraný na pozitívnu motiváciu k ďalšiemu vzdelávaniu s prihliadnutím na individuálne predpoklady žiaka.   
  2. Správanie žiaka sa  klasifikuje týmito stupňami:
  1.  – veľmi dobré,
  2.  – uspokojivé,
  3.  – menej uspokojivé,
  4.  – neuspokojivé.

Stupeň 1 (veľmi dobré)

Žiak dodržiava pravidlá správania a ustanovenia školského poriadku a len ojedinele sa dopúšťa menej závažných previnení.

Stupeň 2 (uspokojivé)

Žiak porušuje jednotlivé pravidlá školského poriadku, je prístupný výchovnému pôsobeniu a usiluje sa svoje chyby napraviť.

Stupeň 3 (menej uspokojivé)

Žiak závažne porušuje pravidlá správania a školský poriadok alebo sa dopúšťa ďalších previnení.

Stupeň 4 (neuspokojivé)

Žiak sústavne porušuje pravidlá správania a  školský poriadok, zámerne narúša korektné vzťahy medzi spolužiakmi a závažnými previneniami ohrozuje ostatných žiakov a zamestnancov školy.

  1. Celkové hodnotenie žiaka prípravného ročníka, nultého ročníka, prvého ročníka základnej školy sa na konci prvého polroka a druhého polroka na vysvedčení vyjadruje:
  1. prospel (a),
  2. neprospel (a).
    1. Celkové hodnotenie žiaka druhého ročníka až deviateho ročníka základnej školy sa na konci prvého polroka a druhého polroka na vysvedčení vyjadruje:
  1. prospel (a) s vyznamenaním,
  2. prospel (a) veľmi dobre,
  3. prospel (a),
  4. neprospel(a).
    1. Pri vypisovaní pedagogickej dokumentácie (triedna kniha, triedny výkaz, katalógový list žiaka) sa môžu používať skratky uvedené v prílohe č. 1.
    2. Žiak prospel s vyznamenaním, ak ani v jednom povinnom vyučovacom predmete nemá prospech horší ako chválitebný, priemerný stupeň prospechu z povinných vyučovacích predmetov nemá horší ako 1,5 a jeho správanie je veľmi dobré; ak pri slovnom hodnotení ani v jednom vyučovacom predmete nedosiahol horšie hodnotenie ako „dosiahol dobré výsledky“ a jeho správanie je veľmi dobré.
    3. Žiak prospel veľmi dobre, ak ani v jednom povinnom vyučovacom predmete nemá stupeň prospechu horší ako dobrý, priemerný stupeň prospechu z povinných predmetov nemá horší ako 2,0 a jeho správanie je veľmi dobré; ak pri slovnom hodnotení ani v jednom povinnom vyučovacom predmete nedosiahol horšie hodnotenie ako „dosiahol uspokojivé výsledky“ a jeho správanie je veľmi dobré.
    4. Žiak prospel, ak nemá stupeň prospechu nedostatočný  ani v jednom povinnom vyučovacom predmete; ak pri slovnom hodnotení ani v jednom povinnom vyučovacom predmete nebol hodnotený ako „dosiahol neuspokojivé výsledky“.
    5. Žiak neprospel, ak má z niektorého povinného vyučovacieho predmetu aj po opravnej skúške stupeň nedostatočný; ak pri slovnom hodnotení z niektorého povinného vyučovacieho predmetu aj po opravnej skúške bol hodnotený ako „dosiahol neuspokojivé výsledky“.
    6. Žiakovi, ktorý je v niektorom vyučovacom predmete neklasifikovaný (nehodnotený), sa na vysvedčení a v katalógovom liste uvádza namiesto klasifikačného stupňa alebo slovného hodnotenia slovo:
      1. absolvoval, ak sa žiak aktívne zúčastňoval na vyučovacom procese daného predmetu alebo ak bol žiak prítomný na vyučovacej hodine, aj keď zo závažných objektívnych dôvodov nepracoval,
      2. neabsolvoval, ak žiak zo závažných dôvodov nemohol vykonávať požadované intelektuálne a motorické činnosti, a preto sa na vyučovacom predmete ospravedlnene nezúčastňoval,
      3. neabsolvoval, ak žiak na vyučovacej hodine nepracoval, nevie uplatniť svoje vedomosti a zručnosti ani na podnet učiteľa; celkové hodnotenie takého žiaka je neprospel.

Čl. 4
Postup pri hodnotení žiaka

  1. Stupeň prospechu určí učiteľ, ktorý vyučuje príslušný predmet.
  2. V predmete, v ktorom vyučuje viac učiteľov, určia stupeň prospechu žiaka za hodnotiace obdobie po vzájomnej dohode.
  3. Pri celkovom hodnotení sa pri určovaní stupňa prospechu v jednotlivých predmetoch hodnotí kvalita vedomostí a zručností, ktorú žiak dosiahol na konci hodnotiaceho obdobia, pričom sa prihliada na systematickosť práce počas celého obdobia. Stupeň prospechu sa neurčuje na základe priemeru klasifikácie za príslušné obdobie. Riaditeľ určí spôsob, akým budú triedni učitelia a vedenie školy informovaní o stave hodnotenia žiaka v triede, zabezpečí zjednotenie hodnotiacich  kritérií u všetkých učiteľov školy.
  4. Hodnotenie žiaka so zdravotným znevýhodnením sa uskutočňuje v súlade so Zásadami hodnotenia žiaka so zdravotným znevýhodnením začleneného v základnej škole, ktoré sú uvedené   v prílohe č. 2.
  5. Prípady zaostávania prospechu žiakov a nedostatky v ich správaní prerokúva pedagogická rada  v prvom polroku spravidla do 15. novembra a v druhom polroku do 15. apríla. V prípade mimoriadneho zhoršenia prospechu alebo správania žiaka bezprostredne preukázateľným spôsobom o tejto skutočnosti informuje zákonného zástupcu žiaka triedny učiteľ.
  6. Pedagogická rada zameraná na hodnotenie žiakov za prvý polrok sa uskutoční najskôr 22. januára a za druhý polrok sa uskutoční najskôr 21. júna príslušného školského roka.
  7. Na konci hodnotiaceho obdobia v termíne, ktorý určí riaditeľ, najneskôr však 24 hodín pred rokovaním pedagogickej rady o hodnotení, zapíše triedny učiteľ  do triedneho výkazu alebo katalógového listu žiaka stupne celkovej klasifikácie alebo slovného hodnotenia jednotlivých predmetov. Vyučujúci príslušného predmetu podpíšu hodnotenie v prednej časti katalógu a pripravia návrhy na opravné skúšky a hodnotenie žiakov v náhradnom termíne. Hodnotenie preukázaného výkonu žiaka v príslušnom predmete nemôže byť znížené na základe správania žiaka.
  8. Triedny učiteľ a učitelia jednotlivých predmetov priebežne a preukázateľným spôsobom informujú zákonného zástupcu žiaka o prospechu a správaní  žiaka. Na informovanie zákonného zástupcu o priebežných výsledkoch žiaka sa používa žiacka knižka, internetová žiacka knižka alebo iný informačný prostriedok.
  9. Ak žiak prestupuje do inej školy [1]), riaditeľ kmeňovej školy, ktorú žiak navštevoval, zašle záznam o jeho správaní a prospechu za neukončené hodnotiace obdobie riaditeľovi školy, do ktorej žiak prestupuje. Tento záznam sa využije na hodnotenie žiaka. Ak žiak prestupuje do inej školy po 15. novembri alebo po 15. apríli, je záznam súčasne podkladom na celkové hodnotenie žiaka.
  10. Žiak základnej školy, ktorý navštevoval školu pri zdravotníckom zariadení, v diagnostickom centre alebo v liečebno-výchovnom zariadení (ďalej len „škola pri zariadení), sa celkovo hodnotí v kmeňovej škole. Pri hodnotení v kmeňovej škole sa berie do úvahy priebežné hodnotenie v škole pri zariadení. Ak žiak navštevoval školu pri zariadení nepretržite viac ako tri mesiace pred koncom hodnotiaceho obdobia, kmeňová škola preberá návrh na celkové hodnotenie zo školy pri zariadení v tých predmetoch, ktoré sa v nej vyučoval. Návrh sa zasiela po prerokovaní v pedagogickej rade školy pri zariadení  najneskoršie 14 dní pred termínom vydávania vysvedčenia. V ostatných vyučovacích predmetoch sa nehodnotí.
  11. Úspešným absolvovaním posledného ročníka vzdelávacieho programu odboru vzdelávania pre prvý stupeň základnej školy žiak získa primárne vzdelanie. Na vysvedčení v štvrtom ročníku sa do doložky uvedie: „Žiak získal primárne vzdelanie“.
  12. Úspešným absolvovaním posledného ročníka ucelenej časti vzdelávacieho programu odboru vzdelávania pre druhý stupeň základnej školy získa žiak nižšie stredné vzdelanie poskytované základnou školou. Na vysvedčení sa do doložky uvedie: „Žiak získal nižšie stredné vzdelanie“.
  13. Ak žiak ukončí plnenie povinnej školskej dochádzky v nižšom ročníku ako deviatom ročníku, na vysvedčení z príslušného ročníka sa mu do doložky uvedie: „Žiak získal primárne vzdelanie“.
  14. Mimoriadne nadaný žiak môže skončiť základnú školu skôr ako za deväť rokov. Na vysvedčení sa do doložky uvedie: „Žiak  získal nižšie stredné vzdelanie“.
  15. Deťom občanov Slovenskej republiky môže povoliť riaditeľ plniť povinnú školskú dochádzku vzdelávaním v školách mimo územia Slovenskej republiky, vzdelávaním v školách zriadených iným štátom na území Slovenskej republiky, individuálnym vzdelávaním v zahraničí. Na vysvedčení vydanom kmeňovou školou sa v doložke uvedie: „Žiak je na tomto vysvedčení hodnotený z predmetov, z ktorých nebol hodnotený na vysvedčení vydanom v školskom roku ... školou ... za ... ročník“.
  16. Žiakovi so zdravotným znevýhodnením, ktorý sa vzdelával podľa individuálneho vzdelávacieho programu, sa v doložke vysvedčenia uvedie: „Bol(a) vzdelávaný(á) podľa individuálneho vzdelávacieho programu“. Ak sa v individuálnom vzdelávacom programe úpravy vzdelávania žiaka vzťahujú len k niektorým vyučovacím predmetom, v doložke vysvedčenia sa uvedie: „Bol(a) vzdelávaný(á) podľa individuálneho vzdelávacieho programu uplatňovaného v predmete (predmetoch) ... “. V doložke vysvedčenia žiaka so zdravotným znevýhodnením je možné uviesť aj ďalšie dôležité skutočnosti súvisiace s jeho vzdelávaním.
  17. Žiakovi, ktorý ukončil vzdelávanie v základnej škole, sa na vysvedčení uvedie, koľko rokov povinnej školskej dochádzky splnil. V doložke sa uvedie: „Žiak splnil.......rokov povinnej školskej dochádzky“.
  18. Žiak, ktorý v školskom roku 2012/2013 ukončí deviaty ročník, získa nižšie stredné vzdelanie. Takémuto žiakovi sa na konci školského roka na vysvedčení prvýkrát v doložke vypíše text: “Žiak/ žiačka získal/a/  nižšie stredné vzdelanie“.
  19. Žiak, ktorý v školskom roku 2011/2012 ukončí štvrtý ročník, získa primárne vzdelanie. Takémuto žiakovi sa na konci školského roka na vysvedčení prvýkrát v doložke vypíše text: “Žiak/žiačka získal/a/ primárne vzdelanie“.
  20. Začlenenému žiakovi so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami sa v doložke na vysvedčení uvedie: „Žiak sa vzdelával podľa individuálneho vzdelávacieho programu“.

Čl. 5
Hodnotenie žiaka v náhradnom termíne

  1. Ak pre závažné objektívne príčiny nemožno žiaka hodnotiť v riadnom termíne v prvom polroku, žiak sa za prvý polrok nehodnotí. Riaditeľ určí na jeho hodnotenie náhradný termín, a to spravidla tak, aby sa hodnotenie žiaka mohlo vykonať najneskôr do dvoch mesiacov po skončení prvého polroka. Za hodnotenie žiaka zodpovedá príslušný vyučujúci predmetu.
  2. Ak pre závažné objektívne príčiny nemožno hodnotiť žiaka na konci druhého polroka, riaditeľ určí na jeho hodnotenie náhradný termín, a to tak, aby sa hodnotenie žiaka vykonalo spravidla v poslednom týždni augusta.

Čl. 6
Opravné skúšky

  1. Žiak, ktorý má na konci druhého polroku najviac z dvoch povinných vyučovacích predmetov prospech nedostatočný alebo dosiahol neuspokojivé výsledky v slovnom hodnotení, alebo vyučovací predmet neabsolvoval a neprospel, môže na základe rozhodnutia riaditeľa vykonať z týchto predmetov opravnú skúšku.
  2. Obsah a formu opravnej skúšky žiaka, ktorý na konci druhého polroka je hodnotený neabsolvoval a neprospel v niektorom vyučovacom predmete, určí riaditeľ po prerokovaní v pedagogickej rade.
  3. Opravnú skúšku môže vykonať aj žiak, ktorého prospech na konci prvého polroka je nedostatočný najviac z dvoch povinných vyučovacích predmetov, ktoré sa vyučujú len v prvom polroku.
  4. Termín opravných skúšok určí riaditeľ školy tak, aby sa opravné skúšky
  1. podľa odseku 1 vykonali najneskôr do 31. augusta; žiakovi, ktorý zo závažných dôvodov nemôže prísť vykonať opravnú skúšku v určenom termíne, možno povoliť vykonanie opravnej skúšky najneskôr do 15. septembra a žiakovi, ktorý bol hodnotený podľa čl. 5 odseku 2, najneskôr do 15. októbra,
  2. podľa odseku 3 vykonali najneskôr do rokovania pedagogickej rady o hodnotení za druhý polrok.

(5) Žiak, ktorý bez závažných dôvodov nepríde na opravnú skúšku, sa hodnotí z vyučovacieho predmetu, z ktorého mal vykonať opravnú skúšku, stupňom prospechu nedostatočný alebo dosiahol neuspokojivé výsledky.

  1. O opravnej skúške sa vyhotoví protokol o komisionálnej skúške, dátum vykonania skúšky a jej výsledok sa zaznamenajú do triedneho výkazu alebo katalógového listu žiaka.

Čl. 7 
Komisionálna skúška

  1. Žiak sa hodnotí podľa výsledkov komisionálnej skúšky, ak:
    1. je skúšaný v náhradnom termíne,
    2. vykonáva opravnú skúšku,
    3. o preskúšanie požiada zákonný zástupca,
    4. sa preskúšanie koná na podnet riaditeľa,
    5. je oslobodený od povinnosti dochádzať do školy,
    6. plní osobitný spôsob školskej dochádzky,
    7. má povolené individuálne vzdelávanie,
    8. ukončuje  vzdelávanie na získanie stupňa vzdelania.
  2. Žiak, ktorému bolo povolené individuálne vzdelávanie na základe odporúčania všeobecného lekára pre deti a dorast z dôvodu zdravotného znevýhodnenia, komisionálnu skúšku nevykonáva. Pedagogický zamestnanec, ktorý zabezpečuje vzdelávanie žiaka, štvrťročne predkladá riaditeľovi školy písomnú správu o postupe a výsledkoch výchovno-vzdelávacej činnosti so žiakom, na základe ktorej po prerokovaní v pedagogickej rade školy sa vykoná hodnotenie prospechu žiaka. Písomná správa o postupe a výsledkoch výchovno-vzdelávacej činnosti žiaka obsahuje:
    1. údaje identifikujúce žiaka,
    2. hodnotenie výchovno-vzdelávacích výsledkov žiaka,
    3. návrh hodnotenia.
  3. Ak má zákonný zástupca žiaka pochybnosti o správnosti hodnotenia  v jednotlivých predmetoch na konci prvého polroka a druhého polroka, môže do troch pracovných dní odo dňa získania výpisu hodnotenia za prvý polrok alebo do troch pracovných dní odo dňa vydania vysvedčenia, požiadať riaditeľa o vykonanie komisionálnej skúšky žiaka; ak je vyučujúcim riaditeľ, o preskúšanie žiaka možno požiadať príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve. Preskúšať žiaka nemožno, ak bol v hodnotiacom období z tohto vyučovacieho predmetu hodnotený na základe komisionálnej skúšky.
  4. Preskúšanie sa uskutoční neodkladne v termíne, ktorý určí riaditeľ školy. Ak pre neprítomnosť žiaka nemožno preskúšanie uskutočniť v tomto termíne, nemožno žiaka ďalej preskúšavať. Výsledok preskúšania, ktorý je konečný, oznámi riaditeľ zákonnému zástupcovi žiaka. Ďalšie preskúšanie žiaka je neprípustné. Na požiadanie zákonného zástupcu žiaka môže byť zákonný zástupca prítomný na komisionálnom preskúšaní svojho dieťaťa po predchádzajúcom súhlase riaditeľa školy.
  5. Žiakovi, ktorý sa vzdeláva v škole mimo územia Slovenskej republiky, vzdeláva sa v škole zriadenej iným štátom na území Slovenskej republiky, vzdeláva sa individuálne v zahraničí alebo žiak, ktorému jeho zdravotný stav neumožňuje účasť na vzdelávaní v škole a dosiahol v niektorom predmete prospech nedostatočný alebo dosiahol neuspokojivé výsledky, sa umožní vykonať opravnú skúšku v súlade s čl. 6.

Čl. 8
Hodnotenie absolventa vzdelávania na získanie stupňa vzdelania

  1. Hodnotenie sa vykoná po uskutočnení komisionálnej skúšky z predmetov, ktoré sú určené učebným plánom.
  2. Ak absolvent v kurze na získanie stupňa vzdelania poskytovaného základnou školou bol pri skúškach na záver tohto kurzu klasifikovaný stupňom „nedostatočný“, umožní mu riaditeľ vykonať opravnú skúšku. Ak bol absolvent kurzu klasifikovaný stupňom „nedostatočný“ najviac z dvoch predmetov, môže opravné skúšky vykonať do dvoch mesiacov.

Čl. 9
Hodnotenie  správania

  1. Kritériom na hodnotenie správania je dodržiavanie pravidiel správania žiaka a  školského poriadku počas hodnotiaceho obdobia. Učitelia pritom využívajú najmä pozitívnu motiváciu.
  2. Správanie žiaka sa hodnotí so zreteľom na vekové osobitosti podľa týchto požiadaviek:
    1. pochvaly a iné ocenenia sa udeľujú za mimoriadny prejav aktivity a iniciatívy, za záslužný alebo statočný čin; návrh na udelenie pochvaly alebo iného ocenenia sa prerokuje v pedagogickej rade,
    2. opatrenie na posilnenie disciplíny žiaka sa ukladá po objektívnom prešetrení za závažné alebo opakované previnenie proti školskému poriadku, ktoré spravidla predchádza zníženiu stupňa zo správania; podľa závažnosti previnenia sa ukladá niektoré z opatrení, najmä napomenutie od triedneho učiteľa, pokarhanie od triedneho učiteľa, pokarhanie od riaditeľa školy.
  3. Hodnotenie správania žiaka navrhuje triedny učiteľ po prerokovaní s učiteľmi, ktorí v triede vyučujú a schvaľuje riaditeľ po prerokovaní v pedagogickej rade. Pochvaly a iné ocenenia, výchovné opatrenia sa zaznamenávajú v triednom výkaze alebo katalógovom liste žiaka. Udelenie zníženého stupňa zo správania sa odôvodní v triednom výkaze alebo katalógovom liste žiaka.
  4. Hodnotenie správania začleneného žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (s poruchami pozornosti, s poruchami správania) sa posudzuje s prihliadnutím na jeho druh zdravotného znevýhodnenia v úzkej spolupráci so zariadením výchovného poradenstva a prevencie alebo so školským špeciálnym pedagógom a zákonným zástupcom žiaka.

Čl. 10
Postup do vyššieho ročníka

  1. Do vyššieho ročníka postupuje žiak, ktorý prospel.
  2. Žiak, ktorý bol na konci druhého polroka hodnotený stupňom prospechu nedostatočný alebo dosiahol neuspokojivé výsledky z viac ako dvoch povinných vyučovacích predmetov, opakuje ročník.
  3. Ročník opakuje aj žiak, ktorého nebolo možné hodnotiť ani v náhradnom termíne zo závažných objektívnych dôvodov, najmä zdravotných, dlhodobého pobytu v zahraničí. Žiak, ktorý neprospel v čase, keď plní povinnú školskú dochádzku, môže opakovať ročník len raz, vo výnimočných prípadoch, ak je to v prospech žiaka, aj viackrát.

Čl. 11
Hodnotenie  žiaka po prestupe na školu s iným vyučovacím jazykom

  1. Žiak prvého ročníka základnej školy, ktorého materinský jazyk je iný ako vyučovací jazyk navštevovanej základnej školy, sa hodnotí z vyučovacieho jazyka s prihliadnutím na úroveň prospechu z ostatných predmetov.
  2. Po prestupe žiaka druhého až deviateho ročníka do školy s iným vyučovacím jazykom sa počas dvoch hodnotiacich období hodnotí najmenej takou úrovňou prospechu, ktorá zodpovedá prospechu z vyučovacieho jazyka na poslednom vysvedčení.
  3. Po uplynutí dvoch hodnotiacich období od prestupu žiaka do školy s iným vyučovacím jazykom sa uplatňujú v ďalších dvoch hodnotiacich obdobiach z vyučovacieho jazyka miernejšie kritériá.
  4. Pri hodnotení žiaka v prvom školskom roku a druhom školskom roku od prestupu žiaka do školy s iným vyučovacím jazykom, sa hodnotia jeho vecné vedomosti a nie úroveň jeho jazykovej správnosti.
  5. Pri hodnotení detí cudzincov sa postupuje podľa odsekov 1 až 4.

Čl. 12
Záverečné ustanovenie

Zrušuje sa Metodický pokyn č. 7/2009-R z  28. apríla 2009 na hodnotenie žiakov základnej školy.

Čl. 13
Účinnosť

Tento metodický pokyn nadobúda účinnosť 1. mája 2011.

 

minister

 

Zoznam príloh

Príloha č. 1:     Skratky hodnotenia žiaka

Príloha č. 2:     Zásady hodnotenia žiaka so zdravotným znevýhodnením začleneného v základnej škole

 

Obsah

Metodický pokyn č. 22/2011 na hodnotenie žiakov základnej školy.. 1

Čl. 1   Zásady hodnotenia. 1

Čl. 2 Získavanie podkladov na hodnotenie. 2

Čl. 3 Hodnotenie prospechu a správania. 3

Čl. 4 Postup pri hodnotení žiaka. 7

Čl. 5  Hodnotenie žiaka v náhradnom termíne. 9

Čl. 6  Opravné skúšky. 9

Čl. 7   Komisionálna skúška. 10

Čl. 8 Hodnotenie absolventa vzdelávania na získanie stupňa vzdelania. 11

Čl. 9 Hodnotenie  správania. 11

Čl. 10 Postup do vyššieho ročníka. 12

Čl. 11 Hodnotenie  žiaka po prestupe na školu s iným vyučovacím jazykom.. 12

Čl. 12  Záverečné ustanovenie. 13

Čl. 13  Účinnosť 13

Zoznam príloh.. 14

Obsah.. 15

 

Príloha č. 1 k metodickému pokynu č. 22/2011

Skratky hodnotenia žiaka

Pri vypisovaní pedagogickej dokumentácie, ďalšej dokumentácie a ostatných školských tlačív ako celkové hodnotenie a jednotlivé stupne klasifikácie sa môžu používať tieto platné skratky:

veľmi dobré – VD

uspokojivé – USP

menej uspokojivé – MUSP

neuspokojivé – NEUSP

veľmi dobré výsledky – VDV

dobré výsledky - DV

uspokojivé výsledky – UV

neuspokojivé výsledky – NV

prospel s vyznamenaním – PV

prospel veľmi dobre – PVD

prospel – P

neprospel – N

absolvoval – abs.

neabsolvoval – neabs.

 

Skratky pre vzdelávacie programy, skratky pre vzdelávacie oblasti, skratky predmetov sa môžu používať v súlade s pokynmi na vyplňovanie pedagogickej dokumentácie.

 

Príloha č. 2 k metodickému pokynu č. 22/2011

 

Zásady hodnotenia žiaka so zdravotným znevýhodnením

začleneného v základnej škole

 

  1. Pri určení metód a foriem hodnotenia žiaka so zdravotným znevýhodnením sa učiteľ riadi odporúčaniami poradenského zariadenia rezortu školstva.

 

  1. Pri hodnotení učebných výsledkov učiteľ  rešpektuje psychický a fyzický zdravotný stav  žiaka, druh a stupeň zdravotného znevýhodnenia, ak má vplyv na úroveň a  výsledky práce žiaka v príslušnom predmete.

 

  1. Učiteľ posudzuje učebné výsledky žiaka objektívne a primerane náročne, pričom prihliada aj na jeho vynaložené úsilie, svedomitosť,  individuálne schopnosti, záujmy a na predpoklady jeho ďalšieho vzdelávania po ukončení povinnej školskej dochádzky. Pri hodnotení učebných výsledkov žiaka kladie dôraz na jeho individuálne schopnosti, ktoré sú základom jeho pracovnej a sociálnej integrácie.

 

  1. U žiaka so zdravotným znevýhodnením, ktorý má výrazné rozdiely vo výkonoch v ústnej a písomnej skúške, sa pri skúšaní uprednostňuje forma, ktorá je pre neho výhodnejšia, a ktorá predstavuje východisko pre  hodnotenie jeho učebných výsledkov.

 

  1. Žiakovi s narušenými komunikačnými schopnosťami (chybami a poruchami reči a vývinovými poruchami učenia), žiakovi so sluchovým postihnutím a žiakovi s autizmom alebo ďalšími pervazívnymi vývinovými poruchami zabezpečí učiteľ pri ústnej odpovedi také podmienky, aby neutrpel psychickú ujmu. Učiteľ v konkrétnych prípadoch zváži, či  uprednostní písomnú, praktickú alebo ústnu formu  odpovede.

 

  1. Žiak s diagnózou zajakavosť môže byť ústne skúšaný a na obsah jeho výpovede môžu byť kladené rovnaké nároky ako u ostatných žiakov, ak nemá písomné odporúčanie poradenského zariadenia rezortu školstva o vylúčení ústneho skúšania. Formálna stránka odpovede sa nehodnotí. Zajakavému žiakovi  je potrebné poskytnúť viac času na  odpoveď a taktne o tom poučiť aj spolužiakov.

 

  1. Pri skúšaní žiaka so sluchovým alebo zrakovým postihnutím učiteľ dbá, aby správne a jednoznačne porozumel zadaným otázkam a úlohám.

 

  1. Pri hodnotení učebných výsledkov žiaka s narušenými komunikačnými schopnosťami alebo so sluchovým postihnutím sa hodnotia predovšetkým vecné poznatky a praktické zručnosti, nie úroveň jazykového prejavu.

 

  1. Pri hodnotení učebných výsledkov žiaka so zrakovým postihnutím učiteľ uprednostňuje ústnu odpoveď pred písomnou prácou.

 

  1. Úroveň čítania sa hodnotí individuálne, s ohľadom na druh a stupeň zdravotného znevýhodnenia žiaka.

 

  1. Žiak s vývinovými poruchami učenia (dyslexia, dysgrafia, dysortografia) môže písať diktát, alebo byť skúšaný písomnou formou len za podmienky, že bol vopred pripravený špeciálnymi metodickými postupmi na vyučovaní. Diktát žiaka s vývinovými  poruchami učenia učiteľ nehodnotí známkami, ale slovne,  vyčísli počet chýb a pri hodnotení spolupracuje so žiakom.

 

  1. Ak žiak so sluchovým postihnutím píše diktát, nehodnotí sa známkou, ale slovne a pri hodnotení učiteľ spolupracuje so žiakom.

 

  1. Grafický prejav  žiaka s takým zdravotným znevýhodnením, ktoré má vplyv na jeho úroveň (napr. písanie, výtvarný prejav), sa priebežne ani súhrnne nehodnotí známkou.

 

  1. Estetická stránka grafického prejavu žiaka so zrakovým postihnutím, ktorý používa bežné písmo, sa nehodnotí.

 

  1. U žiaka so zrakovým postihnutím, ktorý používa bežné písmo, učiteľ pri dlhotrvajúcich písomných skúškach počíta s primeranou, individuálne stanovenou dobou zrakového odpočinku. Dĺžka zrakového zaťaženia pri práci s hľadením do blízka vychádza z odporúčania poradenského zariadenia rezortu školstva.

 

  1. U žiaka so zrakovým postihnutím, ktorý používa Braillovo písmo, učiteľ pri všetkých druhoch písomných skúšok počíta s časovou rezervou potrebnou na obsluhu špeciálnych pomôcok.

 

  1. Žiak so zdravotným znevýhodnením, ktorý sa rýchlo unaví, musí mať možnosť pri písomnej skúške pracovať individuálnym tempom, prípadne krátko relaxovať.

 

  1. Ak v správaní zdravotne znevýhodneného žiaka a žiaka s chronickými ochoreniami (napr. diabetes, choroby srdca, onkologické, neurologické ochorenia, poúrazové stavy a pod.) učiteľ pozoruje prejavy (ako napr. impulzívnosť, precitlivelosť, podráždenosť, poruchy pozornosti,  únava a pod.), ktoré môžu byť dôsledkom postihnutia alebo chronického ochorenia, toto zohľadňuje pri jeho hodnotení.

 

  1. Učiteľ primerane dlhé obdobie nehodnotí žiaka s chronickým ochorením, žiaka  zdravotne oslabeného, alebo po dlhodobom ochorení, ak ešte nemohol byť adekvátne pripravený a jeho výkon bol výrazne nižší ako zvyčajne. Tento žiak môže byť bežným spôsobom hodnotený, až keď sa doučí učebnú látku podľa individuálneho programu.

 

  1. Pri hodnotení učebných výsledkov žiaka, ktorý sa vrátil do kmeňovej školy  zo školy pri zdravotníckom zariadení, učiteľ kmeňovej školy rešpektuje hodnotenie učiteľa školy pri zdravotníckom zariadení, v tých vyučovacích predmetoch, z ktorých bol hodnotený.

 

  1. Žiak so zdravotným znevýhodnením, ktorý plní ciele učebných osnov v predmetoch cudzí jazyk, telesná výchova, výtvarná výchova,  hudobná výchova a pracovné vyučovanie v rozsahu primeranom svojim predpokladom, sa jeho učebné výsledky hodnotia s ohľadom na druh a stupeň zdravotného znevýhodnenia.

 

  1. Žiak, ktorý vzhľadom na druh a stupeň svojho znevýhodnenia nemôže v celku plniť učebné osnovy základnej školy v niektorých alebo všetkých predmetoch a postupuje podľa individuálneho vzdelávacieho programu, jeho učebné výsledky sa priebežne aj súhrnne na vysvedčení hodnotia podľa individuálnych kritérií. Na vysvedčení v doložke, alebo  v rámci súhrnného slovného hodnotenia triedny učiteľ uvedie, v ktorých predmetoch žiak postupoval podľa individuálneho učebného programu.

 

  1. Pri polročnom a koncoročnom hodnotení zdravotne znevýhodneného žiaka  sa používa rovnaké  tlačivo vysvedčenia ako pre ostatných žiakov.

 

Príloha č 3:

SYSTÉM HODNOTENIA ŽIAKOV

Základnej školy s materskou školou, Jur nad Hronom 284

školský rok 2017/2018

 

 

prerokovaný na PR dňa 31. 8. 2017

                                                                      

 

                                                                                                     Mgr. Soňa Nováková

                                                                                                           riaditeľka  školy 

 

I. Všeobecné informácie

 

  Cieľom hodnotenia vzdelávacích výsledkov žiakov v škole je poskytnúť žiakovi a jeho rodičom spätnú väzbu o tom, ako žiak zvládol danú problematiku, v čom má nedostatky, kde má rezervy, aké sú jeho pokroky. Súčasťou hodnotenia je tiež povzbudenie do ďalšej práce, návod, ako postupovať pri odstraňovaní nedostatkov.

Cieľom je zhodnotiť prepojenie vedomostí so zručnosťami a spôsobilosťami. Budeme dbať na to, aby sme prostredníctvom hodnotenia nerozdeľovali žiakov na úspešných a neúspešných.

Hodnotenie budeme robiť na základe určitých kritérií, prostredníctvom ktorých budeme sledovať vývoj žiaka. Pri hodnotení učebných výsledkov žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami sa bude brať do úvahy možný vplyv zdravotného znevýhodnenia žiaka na jeho školský výkon.

Budeme odlišovať hodnotenie spôsobilostí od hodnotenia správania. Systém hodnotenia žiakov je vnútorný dokument školy, ktorý zhromažďuje všetky údaje o hodnotení a klasifikovaní žiakov na ZŠ s MŠ Jur nad Hronom 284.

 

Klasifikácia a hodnotenie žiakov vychádza z Metodického pokynu č. 22/2011 na hodnotenie žiakov základnej školy č.2011-3121/12824:4-921 platného od 1.mája 2011.

 

Systém hodnotenia je rozdelený na tri časti:

· Systém hodnotenie prospechu pre I. stupeň - (ISCED 1)

· Systém hodnotenia prospechu pre II. tupeň - (ISCED 2)

· Systém hodnotenia správania žiakov

Systémom hodnotenia sa riadia všetci pedagogickí zamestnanci. So systémom hodnotenia sú oboznámení všetci žiaci školy aj rodičia. K systému hodnotenia sa môžu vyjadriť rodičia na zasadnutí RZ, a to prostredníctvom triednych dôverníkov. Opodstatnené návrhy budú prerokované na pedagogickej rade. Systém hodnotenia bol prerokovaný na zasadnutiach predmetových komisií a metodického združenia a schválený pedagogickej rade. Systém hodnotenia nadobúda účinnosť 1. septembra 2017. Jeho platnosť je do 30.6. 2018.

 

Kritériá kontroly a hodnotenia žiaka ISCED 1, primárne vzdelávanie

A. Všeobecné informácie

 

Systém hodnotenia žiakov je vnútorný dokument školy, ktorý zhromažďuje všetky údaje o hodnotení a klasifikovaní žiakov v Základnej škole s materskou školou Jur nad Hronom.

Klasifikácia a hodnotenie žiakov vychádza z METODICKÉHO POKYNU č. 22/2011 z 1. mája 2011 na hodnotenie žiakov základnej školy. Systémom hodnotenia sa riadia všetci pedagogickí zamestnanci. So systémom hodnotenia sú oboznámení všetci žiaci školy aj rodičia. K systému hodnotenia sa môžu vyjadriť rodičia na zasadnutí rodičovskej rady a to prostredníctvom triednych dôverníkov.

Systém hodnotenia nadobúda účinnosť 1. septembra 2017. Jeho platnosť je do 30.6. 2018.

 

B. Kritériá hodnotenia a klasifikácia žiakov v roč. 1 – 4

(ISCED1 – primárne vzdelávanie)

Základným dokumentom, z ktorého vychádzame pri hodnotení žiakov primárneho vzdelávania je Metodický pokyn č. 22/2011 na hodnotenie žiakov základnej školy s účinnosťou od 1. mája 2011.

Podkladom pre celkové hodnotenie žiaka sú:

  1. známky za ústne odpovede,
  2. známky za písomné práce, didaktické testy, grafické práce, praktické práce, pohybové činnosti,
  3. prístup k učeniu, plnenie si povinností, aktivita na hodine, usilovnosť, ochota spolupracovať, celkový osobnostný rast žiaka.

Slovenský jazyk a literatúra

1. Pri ústnej odpovedi žiakov zisťujeme a hodnotíme osvojenie základných poznatkov stanovených výkonovou časťou učebných osnov. Po ústnej odpovedi oznámi učiteľka žiakovi známku ihneď.

2. Písomná forma kontroly a hodnotenia osvojených poznatkov prebieha nasledovne:

A/ Kontrolné diktáty

a/ Počet a zameranie diktátov v jednotlivých ročníkoch:

Kontrolné diktáty v 1. ročníku

Počet: 1 (10 - 15 plnovýznamových slov)

Zameranie: opakovanie učiva 1. ročníka ZŠ

 

Kontrolné diktáty v 2. ročníku

Počet: 10   (20-30 slov)

Zameranie: -   opakovanie učiva z 1. ročníka ZŠ

                  -   hláska a písmeno (ch, dz, dž)

  • samohláska ä
  • dvojhlásky
  • tvrdé spoluhlásky
  • opakovanie učiva za 1.polrok
  • make spoluhlásky
  • slabiky di, ti, ni, li, de, te, ne, le
  • vety
  • opakovanie učiva 2.ročníka 

 

Kontrolné diktáty v 3. ročníku

Počet: 8   (30 – 35 slov)

Zameranie: -   vybrané slová po b,

  • vybrané slová po m,
  • vybrané slová po p,
  • vybrané slová po r,
  • vybrané slová po s,
  • vybrané slová po v, z,
  • veľké začiatočné písmená,
  • zhrnutie učiva 3. ročníka (dôraz na ä, r/ŕ, l/ĺ).

 

Kontrolné diktáty v 4. ročníku

Počet: 7  (40 – 50 slov)

Zameranie:  -vybrané slová po b, m, p

                   - vybrané slová po r, s, v ,z

                   - spodobovanie

                   - podstatné mená – vlastné a všeobecné

                   - slovné druhy ohybné

                   - slovné druhy neohybné

                   - výstupný diktát - zhrnutie učiva 4. ročníka

 

b/ Hodnotenie a klasifikácia kontrolného diktátu:

0 – 2 chyby     - 1 (v 1.a 2. ročníku 0-1 chyba -1podľa iUO)

3 – 4 chyby     - 2

5 – 7 chýb       - 3

8 – 10 chýb     - 4

11 a viac chýb - 5

Nácvičné diktáty (neklasifikované) sa píšu podľa potreby. Nemusí ísť o súvislé texty. Môžu to byť slová, slovné spojenia, samostatné vety.

Kontrolné diktáty (klasifikované) sa píšu po prebraní daného učiva a zopakovaní sledovaného gramatického javu. Môže ísť o súvislý text alebo o samostatné vety. Na napísanie a analýzu kontrolného diktátu sa odporúčajú 2 vyučovacie hodiny. Ak sa rovnaká chyba v tom istom tvare slova vyskytuje viackrát, považuje sa za jednu chybu. Všetky chyby majú rovnakú hodnotu. Za chybu sa pokladajú aj nečitateľné tvary písma, nečitateľné slovo.

 

B/ Písomné práce

V 2. -  4.  ročníku po prebraní a zopakovaní učiva sa píše vstupná PP, 1.PP (štvrťročná), 2.PP (polročná), 3.PP (trištvrteročná) a 4.PP (výstupná). V 1. ročníku je písanie samostatných prác a previerok v kompetencii triednej učiteľky, ktorá si vedie z preverovania vedomostí žiakov svoju dokumentáciu.

Žiaci sa klasifikujú známkou podľa klasifikačnej stupnice:

100 – 90 %     -           1

  89 – 75 %     -           2

  74 – 50 %     -           3

  49 – 25 %     -           4

  24 –   0 %     -           5

Každá učiteľka má vo svojej kompetencii zadávať ďalšie čiastkové testy, úlohy, cvičenia a päťminútovky a podľa vlastnej potreby hodnotiť zvládnutie preberaných gramatických javov v časovom limite 10-20 minút. Výsledky hodnotenia písomných prác učiteľka oznámi žiakovi a predloží k nahliadnutiu do 10 dní. Ak žiak z dôvodu absencie nepíše niektorú z písomných prác, učiteľka môže dať žiakovi na napísanie tejto práce náhradný termín.

Cudzí jazyk  

Cudzí jazyk  

V 1.-2. ročníku sú žiaci hodnotení slovne, v 3.-4.ročníku sú hodnotení známkou. Písomná forma skúšania sa uskutočňuje didaktickými testami a ústne odpovede sa zmeriavajú na slovnú zásobu a konverzáciu ako sú rozhovory, role plays opis obrázku. Učivo v týchto ročníkoch je obohatené tiež o gramatické tvary. Po každom tematickom celku sa píšu testy, a okrem toho sa píše polročný a koncoročný test.

Písomné práce sa klasifikujú známkou podľa klasifikačnej stupnice:

100 – 90 %     -           1

  89 – 75 %     -           2

  74 – 50 %     -           3

  49 – 25 %     -           4

  24 –   0 %     -           5

Okrem toho žiaci zhotovujú projekty, ktoré sú hodnotené ústne, ale podľa zváženia vyučujúceho môžu byť ohodnotené aj známkou, ak sú splnené nasledovné kritériá:

  • splnenie cieľa projektu,
  • prezentácia projektu,
  • používanie správnej terminológie,
  • estetický vzhľad.

 

Za každý sledovaný jav žiak (skupina) môže získať 2 body, spolu 8 bodov. Stupnica je nasledovná:

8 - 7 bodov     výborný,

6 - 5 bodov     chválitebný,

4 - 3 body       dobrý,

2 - 1 bod         dostatočný.

 

MATEMATIKA A PRÁCA S INFORMÁCIAMI

  1. V roč. 1 - 4 predmet klasifikujeme podľa Metodického pokynu č. 22/2011 na hodnotenie žiakov základnej školy s účinnosťou od 1.5. 2011.
  2. Hodnotíme úroveň vedomostí (pojmy, vzťahy), činností (rysovanie, slovné úlohy), schopnosť uplatniť vedomosti v nových situáciách (v bežnom živote, v slovných úlohách), úroveň samostatnosti myslenia, presnosť a výstižnosť spôsobu vyjadrovania.
  3.  

V predmetoch matematika a informatika (informatická výchova) sa hodnotenie žiakov uskutočňuje ústnou i písomnou formou.

1. Pri ústnej odpovedi žiakov zisťujeme a hodnotíme osvojenie základných poznatkov stanovených výkonovou časťou učebných osnov. Po ústnej odpovedi oznámi učiteľka žiakovi známku ihneď.

2. Písomná forma kontroly a hodnotenia osvojených poznatkov v predmete:

A) matematika:

  • vstupná  previerka (okrem 1. ročníka)
  • 1., 2., 3., 4. písomná práca
  • tematické písomné práce
  • päťminútovky

B) informatika (informatická výchova):

  • písomné, praktické a grafické práce
  • po zvážení vyučujúcej – záverečná písomná práca

Písomné práce sa v oboch predmetoch klasifikujú známkou podľa klasifikačnej stupnice:

100 – 90 %     -           1

  89 – 75 %     -           2

  74 – 50 %     -           3

  49 – 25 %     -           4

  24 –   0 %     -           5

 

Prvouka, prírodoveda, vlastiveda

1. Pri ústnej odpovedi žiakov zisťujeme a hodnotíme osvojenie základných poznatkov stanovených výkonovou časťou učebných osnov. Po ústnej odpovedi oznámi učiteľka žiakovi známku ihneď.

2. Písomná forma kontroly a hodnotenia osvojených poznatkov prebieha formou tematických písomných prác, či didaktických testov.

 

Písomné práce (testy) sa v oboch predmetoch klasifikujú známkou podľa klasifikačnej stupnice:

100 – 90 %     -           1

  89 – 75 %     -           2

  74 – 50 %     -           3

  49 – 25 %     -           4

  24 –   0 %     -           5

HODNOTENIE VÝCHOVNÝCH PREDMETOV

Výchovné predmety – výtvarná výchova, hudobná výchova, telesná a športová výchova (telesná výchova), pracovné vyučovanie primárneho vzdelávania klasifikujeme známkou podľa klasifikačnej stupnice:

100 – 90 %     -           1

  89 – 75 %     -           2

  74 – 50 %     -           3

  49 – 25 %     -           4

  24 –   0 %     -           5

  1. V predmetoch výtvarná výchova a pracovné vyučovanie hodnotíme predovšetkým zručnosť, kreativitu, stvárnenie námetu a precíznosť zvládnutia zadanej témy. Preferujeme detskú fantáziu a nápaditosť. V rámci predmetu hudobná výchova hodnotíme intonačné zvládnutie piesní podľa individuálnych schopností žiaka, rytmické cvičenia na základe jednoduchých hier či vyčítaniek, hru na jednoduchých rytmických nástrojoch, ako aj základy hudobnej teórie. V predmete telesná a športová výchova je hodnotenie žiakov zamerané na technicky správne zvládnutie cvikov a na výkony žiakov podľa ich individuálnych schopností. Hlavným kritériom hodnotenia je individuálne zlepšenie v pohybových zručnostiach, vedomostiach, psychomotorických schopnostiach, v snahe o lepšie výkony, ale i angažovanosť v telesnej výchove. Za týchto okolností prevládajúcim znakom v smere k žiakovi je pozitívne hodnotenie.

Pri skúšaní a hodnotení žiackych športových výkonov zisťujeme a hodnotíme to, čo sa žiak naučil a nesnažíme sa odhaľovať jeho nedostatky. Do úvahy berieme fyzické predpoklady žiakov a ich celkovú snahu na hodinách telesnej výchovy.

Žiak je z predmetu telesná a športová  výchova (telesná výchova) hodnotený prevažne z praktických činností od prvého ročníka a na vysvedčení je klasifikovaný známkou.

Etická  a náboženská výchova

Etická výchova a náboženská výchova sa neklasifikuje. Hodnotenie je realizované slovnou formou – pochvala, povzbudivé slová. Vyzdvihuje sa aktivita žiaka na hodinách, ústny prejav, jeho celkové vystupovanie, úcta k okoliu sebaúcta, jeho empatické a prosociálne správanie. Žiaci sú nabádaní tiež k sebahodnoteniu. Vo výnimočných prípadoch, keď žiak je aktívny a pracuje veľmi usilovne, učiteľ môže zapísať pochvalu do žiackej knižky, ale môže to byť aj v opačnom prípade, kedy žiak je nielen pasívny ale aj nedisciplinovaný.

HODNOTENIE ŽIAKOV ZDRAVOTNÝM ZNEVÝHODNENÍM

Individuálne začlenených žiakov a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami budeme hodnotiť podľa Metodických pokynov pre hodnotenie žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Pri určení metód a foriem práce hodnotenia týchto žiakov sa riadime odporúčaniami poradenských zariadení. Integrovaní žiaci sú vzdelávaní podľa individuálneho vzdelávacieho programu a plánu.

 

CELKOVÉ HODNOTENIE A SEBAHODNOTENIE ŽIAKOV PRIMÁRNEHO VZDELÁVANIA

Hodnotenie je prítomné v každej komunikácii učiteľa so žiakom. Učiteľ na výkon žiaka reaguje – komentuje ho, pochváli, napomenie i pokarhá. Celkový proces hodnotenia na 1. stupni dotvára sebahodnotenie žiakov, ako i korektné hodnotenie spolužiakov preferované pri ústnych odpovediach, praktických či grafických prejavoch, pri hodnotení prezentácií, projektov, referátov... Sebahodnotenie vedie žiakov k vyššej angažovanosti, k zlepšeniu komunikácie, k lepšiemu vzájomnému pochopeniu, zlepšuje motiváciu žiaka, poskytuje učiteľovi cenné informácie o žiakovi, pomáha mu nájsť silné i slabé stránky žiaka. V procese hodnotenia je prepojenosť vzťahu učiteľa a žiaka najvýraznejšia. Žiak na skúšanie, hodnotenie a klasifikáciu reaguje, preto je potrebné, aby učiteľ s týmito metódami pracoval premyslene a zodpovedne s uplatňovaním primeranej náročnosti i pedagogického taktu.

 

III. Kritériá kontroly a hodnotenia žiaka ISCED 2, nižšie sekundárne vzdelávanie

 

1.  Vnútorný systém kontroly a hodnotenia žiakov základnej školy v predmete

  • slovenský jazyk a literatúra

Postup pri hodnotení klasifikáciou

V rámci predmetu slovenský jazyk a literatúra sú hodnotené tri zložky predmetu: jazyk, sloh a literatúra.

Predmetom klasifikácie v predmete slovenský jazyk a literatúra sú výsledky, ktoré žiak dosiahol v rámci jednotlivých zložiek predmetu: jazyková, slohová a literárna zložka, ktoré sú v súlade s požiadavkami učebných osnov a vzdelávacích štandardov ŠkVP.  Hodnotí sa schopnosť používať osvojené vedomosti, zručnosti a návyky v konkrétnych situáciách.

            Predmetom klasifikácie v predmete slovenský jazyk a literatúra  je obsahová kvalita a jazyková správnosť ústnej odpovede, t.j. rozsah slovnej zásoby, gramatická správnosť, štylistická pôsobivosť a stupeň rečovej pohotovosti. V písomnom prejave má žiak preukázať komplexnosť ovládania spisovného jazyka, mieru tvorivosti a celkovú vzdelanosť a kultúrnosť v miere vychádzajúcej z učebných osnov a vzdelávacích štandardov. 

V rámci predmetu slovenský jazyk a literatúra sú učebnými osnovami presne stanovené zamerania a počty povinne klasifikovaných kontrolných diktátov a písomných prác (kontrolné slohové práce), ktoré má žiak absolvovať v príslušnom ročníku.

Predmet slovenský jazyk a literatúra bude hodnotený ústnou aj písomnou formou. Pri ústnej forme kontroly úrovne osvojenia poznatkov bude uprednostňované prezentovanie poznatkov žiakmi na základe dobrovoľnej odpovede žiaka, alebo určenia konkrétneho žiaka učiteľom. Bude sa zisťovať a hodnotiť najmä osvojenie základných poznatkov stanovených výkonovou časťou vzdelávacieho štandardu. Písomnou formou bude kontrolované a hodnotené osvojenie si základných poznatkov prostredníctvom písomky alebo didaktického testu na konci tematického celku. Zručnosti pri praktických aktivitách budú hodnotené slovne so stručným komentárom k výkonu žiaka. Samostatná práca žiakov a schopnosti práce s textom budú hodnotené priebežne verbálnou formou. Úroveň kombinovaných verbálnych, písomných, grafických prejavov a komunikatívnych zručností bude kontrolovaná a hodnotená prostredníctvom prezentácie projektov podľa kritérií na základe dohody učiteľa so žiakmi.

 

Písomné prejavy zo SJL:

V rámci predmetu slovenský jazyk a literatúra sú učebnými osnovami(UO) presne stanovené zamerania a počty povinne klasifikovaných kontrolných diktátov, ktoré má žiak absolvovať v príslušnom ročníku, a to:

Počet, zameranie a klasifikácia kontrolných diktátov:

                    Stupnica:    výborný (1).............0 - 1 chyba     

                                        chválitebný (2)......  2 - 3 chyby

                                        dobrý (3) ...............  4 – 7 chýb

                                        dostatočný (4).......   8 - 10 chýb  

                                        nedostatočný (5).....11 a viac chýb

Ročník

Predpísaný počet KD

Stanovený počet

slov

Zameranie diktátov

5.

4

50 – 60

plnovýznamových

slov

Opakovanie učiva 4. ročníka

Podstatné mená

Prídavné mená

Zhrnutie učiva 5.ročníka

6.

4

61 – 70

plnovýznamových slov

Opakovanie učiva 5. ročníka

Prídavné mená

Slovesné spôsoby

Zhrnutie učiva 6. ročníka

7.

4

71 – 80

plnovýznamových slov

Opakovanie učiva 6. ročníka

Cudzie slová

Číslovky

Zhrnutie učiva 7. ročníka

8.

4

 

81 – 90

plnovýznamových

slov

Opakovanie učiva 7. ročníka

Zvieracie podstatné mená mužs. rodu

Neživotné podstatné mená na –r,-l /L sg., N pl./

Zhrnutie učiva 8. ročníka

9.

4

91 – 100

plnovýznamových slov

Opakovanie učiva 8. ročníka

Interpunkcia

Písanie čiarky v jednoduchom súvetí

 

 

 

Zhrnutie učiva 9.ročníka

 

 

Písomné práce

 

V každom ročníku po prebraní a zopakovaní učiva sa píše vstupná, štvrťročná, polročná a   výstupná práca.

 

Žiaci sa klasifikujú známkou, dodržiavajú sa nasledovné kritériá hodnotenia písomných testov:

100% - 90% …………… výborný

  89% - 75% ………….... chválitebný

  74% - 50% ………….… dobrý

  49% - 25%…………..... dostatočný

  24% -   0%………….… nedostatočný

Každý učiteľ má v svojej kompetencii zadávať ďalšie čiastkové testy, úlohy, cvičenia a päťminútovky a podľa vlastnej potreby hodnotiť zvládnutie preberaných gramatických javov v časovom limite 10-20 minút. Výsledky hodnotenia učiteľ oznámi žiakovi a predloží k nahliadnutiu do 10 dní. Ak žiak z dôvodu absencie nepíše niektorú z písomných prác, učiteľ môže dať žiakovi na napísanie tejto práce náhradný termín.

 

Kontrolné slohové práce

 

ROČNÍK

POČET PRÁC

Zameranie

5.

1

Rozprávanie s prvkami opisu

6.

2

Statický opis predmetu, rozprávanie s priamou rečou

7.

2

Umelecký opis, charakteristika osoby

8.

2

Slávnostný prejav,  úvaha

9.

2

Výklad, životopis

 

Kontrolnú slohovú prácu hodnotíme

  1. Vonkajšia forma = 4 body max.
  • čitateľnosť – zreteľné odlíšenie veľkých a malých písmen, diakritické znamienka
  • zreteľné grafické členenie odsekov – 1,5 až 2 cm na začiatku riadka
  • prepísanie práce z konceptu do čistopisu za daný časový limit
  • čistota textu bez škrtania, používať okrúhle zátvorky a preškrtnutie vodorovne
  • dodržiavanie okrajov vnútorných i vonkajších, potreba rozdeľovania slov
  • dodržiavanie predpísaného rozsahu, menej i viac je nie maximálny počet bodov

 

  1. Vnútorná forma = 20 bodov max.

OBSAH /max 4 body/

  • dodržanie témy – použitie kľúčových slov z názvu
  • myšlienkové vyústenie – zakončenie práce, záver /rozprávanie = pointa; výklad = vysvetlenie problému; úvaha = primeranosť vyjadrovania sa žiakov/

KOMPOZÍCIA /max 4 body/

  • uplatnenie zodpovedajúceho slohového postupu
  • vnútorná stavba, členenie textu do myšlienkových celkov, ich vyváženosť
  • nadväznosť a logickosť textu

JAZYK /max. 4 body/

  • správne použitie slovných druhov typických pre daný žáner
  • morfologická správnosť jazykových prostriedkov – väzba slovies, pádové koncovky
  • syntaktická správnosť jazykových prostriedkov – postavenie prívlastkov, slovosled
  • rôznorodosť, variabilnosť – neopakovanie slov, šírka slovnej zásoby

PRAVOPIS /max. 4 body/

4 body                         0 – 4 chyby

3 body                        5 – 8 chýb

2 body                         9 – 12 chýb

1 bod                           13 – 16 chýb

0 bodov                       17 a viac chýb

/poznámka: o rovnakej chybe a interpunkcii a neznámych javoch a rovnosti chýb platí to isté čo pri diktátoch/

ŠTÝL /max. 4 body/

  • správna štylizácia viet – zrozumiteľnosť textu ako celku
  • tvorivosť – tvorivá lexika
  • pútavosť – podanie zaujímavou, pútavou formou, ktorá vyvoláva v čitateľovi zvedavosť

 

  1. Celkový dojem = 4 body max.
  • celkové vyznenie práce po jej prvom prečítaní
  • práca by nemala obsahovať nelogické názory, protispoločenské názory, protihumánne a neetické názory, názory propagujúce poškodzovanie ľudského zdravia a iné.

Známky zapisujeme slovne s podpisom vyučujúceho. Pri písaní konceptu aj životopisu môže žiak použiť Pravidlá slovenského pravopisu. Hodnotenie pravopisu v slohových prácach závisí od rozsahu práce (porovnateľne s počtom slov v diktáte).

Pri hodnotení individuálne začlenených žiakov postupujeme podľa metodických pokynov z 28. apríla 2009 na hodnotenie žiakov ZŠ

V kontrolnom diktáte vpisujú len sledovaný pravopisný jav, v prípade veľkého počtu chýb sa počet chýb iba vyčísli, ale známka nedostatočný sa neudeľuje.

Pri písomných previerkach môže individuálne začlenený žiak používať gramatické tabuľky, prehľady skloňovania; zjednodušujú sa zadania úloh a pristupuje sa aj k redukcii úloh.

Známky získané pri kontrole prostredníctvom týchto foriem majú pri celkovom hodnotení a klasifikácii najväčšiu váhu. Žiaci majú možnosť výslednú známku pri súhrnnom hodnotení a klasifikácii ovplyvniť aj známkami, ktoré majú menšiu váhu. Získať ich môžu za: vypracovanú domácu úlohu podľa zadania, za vlastnú tvorbu, aktivitu na vyučovaní, súťažiach, za vypracovanie referátov, za príspevky do školského časopisu ...

Vyučujúci na hodinách vyžaduje:

- aktívnu účasť na hodinách

- pripravenosť na vyučovanie,

- nosenie pomôcok,

- prejav zmysluplného názoru,

- zadanú prácu vypracovať pravidelne doma,

- schopnosť viesť dialóg a argumentovať,

- dlhodobo pozorovateľný záujem o proces vyučovania,

- dôraz na kreativitu,

- schopnosť komunikovať,

- adekvátny štýl prejavu.

Literárna zložka

A/ Písomné práce

 

     V každom ročníku píšu žiaci po prebraní a zopakovaní učiva v jednotlivom tematickom celku písomnú prácu v časovom limite 20-25 minút. Ich počet závisí od počtu tematických celkov v ročníku a môžu mať rôznu podobu. Úlohy a otázky v písomných prácach sú hodnotené bodmi. Celkové hodnotenie písomných prác sa bude hodnotiť známkou 1 až 5 na základe percentuálnej úspešnosti a počtu získaných bodov v písomnej práci. Ak žiak z dôvodu absencie nepíše niektorú z písomných prác, učiteľ môže dať žiakovi na napísanie tejto práce náhradný termín. Termíny písomných prác vyučujúci žiakovi vopred oznámi. Učiteľ písomné práce archivuje do konca príslušného školského roka.

B/ Umelecký prednes

     Učiteľ klasifikuje v priebehu školského roka  prednes 2 textov poézie alebo prózy, ktoré určí vyučujúci.

  • cudzie jazyky – 1AJ, 2NJ

 Predmetom hodnotenia a klasifikácie v predmete cudzí jazyk je cieľová komunikačná úroveň žiaka v jednotlivých ročníkoch v súlade s platnými učebnými osnovami a vzdelávacími štandardami. Hodnotenie a klasifikácia v cudzom jazyku sleduje základné všeobecné, sociolingvistické a komunikačné kompetencie, ktoré sa prejavujú v čítaní, písaní, počúvaní a samostatnom ústnom prejave a dialógoch.

Hodnotenie žiaka zahŕňa nasledovné formy a metódy, overovania požiadaviek na jeho vedomosti a zručnosti:

1. písomné – didaktické testy, previerky zo SZ, tvorivé písanie – projekty

2.. ústne – rozhovor, situačný rozhovor, opis obr., čítanie s porozumením, reprodukcia

 Náročnosť sledovaných javov musí zodpovedať náročnosti definovanej v učebných osnovách vo vzdelávacích štandardoch a v Školskom vzdelávacom programe.

 Kritéria hodnotenie ústneho prejavu :

- plynulosť prejavu

- rozsah slovnej zásoby

- aplikácia jazykových prostriedkov ( morfológia a syntax )

- výslovnosť a intonácia

- úroveň porozumenia textu

- plynulosť, výslovnosť a intonácia čítania textu

- reprodukcia pochopeného textu

Kritéria hodnotenia písomného prejavu :

- rozsah slovnej zásoby

- morfologické a syntaktické štruktúry

- členenie textu

- relevantnosť danej témy

Intervaly:     didaktické testy po prebratí tematického celku, minim. 6x/ročne

   previerky zo SZ – priebežne, (slúžia na spätnú väzbu, frekvencia podľa potreby)

          tvorivé písanie, projekty – po vybratom TC minim. 2x/ročne

Didaktické testy hodnotíme podľa prijatej percentuálnej stupnice

 - hodnotiaca škála:

100% - 90%    -       1 (výborný)

89% - 75%       -    2 (chválitebný)

74% - 50%       -    3 (dobrý)

49% - 25%       -    4 (dostatočný)

24% - 0%         -    5 ( nedostatočný)

 

 

  • matematika

 

 - predmet kontroly: dosiahnuté vedomosti, zručnosti a osvojené základné poznatky           

                                 stanovené výkonovou časťou vzdelávacieho štandardu

-  metódy a formy kontroly: kontrola verbálnych, písomných a grafických prejavov žiaka

- nástroje: štvrťročné písomné práce (školské úlohy), kontrolné práce, päťminútovky,    

                 testy, ústna odpoveď

- intervaly: štvrťročné písomné práce – štvrťročne,

       kontrolné práce – priebežne, po prebratí tematických celkov

   päťminútovky – priebežne, podľa potreby (slúžia na spätnú väzbu, ich  

   klasifikácia  má najmenšiu váhu)

       testy –  priebežne, podľa potreby minim. 2  

- kritériá, ukazovatele hodnotenia:

-          úroveň verbálnych prejavov žiaka: ústne odpovede – cielené skúšanie žiaka pri tabuli, krátke odpovede počas vysvetľovania, precvičovania a overovania učiva. Žiak bude takto hodnotený minimálne raz za hodnotiace obdobie.

-          úroveň písomných prejavov žiaka – hodnotené známkou podľa bodovej stupnice

-         úroveň grafických prejavov žiaka - hodnotené známkou podľa bodovej stupnice: presné meranie, pomenovanie geom. útvarov, geometrické zapisovanie údajov (postup pri rysovaní, označovanie priamok a útvarov), priestorová orientácia, úhľadnosť, estetickosť (čistota práce, hrúbka čiar)

- hodnotiaca škála:  prijatá bodová stupnica (viď príloha č.1) a percentuálna stupnica:

100% - 90%      -     1 (výborný)

  89% - 75%       -    2 (chválitebný)

  74% - 50%       -    3 (dobrý)

  49% - 25%       -    4 (dostatočný)

  24% -   0%       -    5 ( nedostatočný)

Počet písomných 45-minútových prác (vstupná, výstupná, štvrťročná, polročná a trištvrte- ročná) je stanovený minimálne na počet 5, kontrolné práce po tematických celkoch minimálne 4 v rozsahu 45 minút. Testy zaradené podľa uváženia učiteľa v rozsahu 10 min. a päťminútovky a bleskovky majú pre žiakov motivačný charakter a ich počet je na uvážení vyučujúceho pedagóga.

  • informatika

Hodnotiť sa budú ústne odpovede, praktické zadania úloh, referáty a projekty. Pri praktických aktivitách využívať slovné hodnotenie praktických zručnosti s dôrazom na samostatnosť a správnosť vypracovaných praktických zadaní.

- kritériá, ukazovatele hodnotenia:

-  verbálne prejavy – vysvetliť a zaradiť pojmy programy WORD, EXCEL, Power Point

-  prezentačné práce – porozumenie zadanej úlohy, estetickosť, náročnosť, použitie funkcií, vyhľadávanie informácií

- prídavné zariadenia – vymenovať a práca s nimi

Hodnotiaca stupnica:          

100% – 90% – 1 (výborný)

89% – 75% – 2 (chválitebný)

74% – 50% – 3 (dobrý)

49% – 25% – 4 (dostatočný)

24% – 0% – 5 (nedostatočný)

 Motivačné hodnotenie – známkovaná aktivita žiakov známkou výborný za výnimočnú prácu

Kontrolné hodnotenie – hodnotenie praktickej samostatnej práce, hodnotenie projektov. 

  1. Pri klasifikácii výsledkov v informatike sa v súlade s požiadavkami učebných osnov a vzdelávacích štandardov hodnotí:
    1. schopnosť žiaka posudzovať správnosť použitých postupov a v prípade potreby aj nástrojov informačných a komunikačných technológií pri riešení rôznych úloh, schopnosť argumentovať a diskutovať o kvalite a efektívnosti rôznych postupov,
    2. schopnosť správne navrhnúť postup riešenia danej úlohy poskladaním z menších úloh, zovšeobecňovaním iných postupov, analógiou, modifikáciou, kontrolou správnosti riešenia, nachádzaním a opravou chýb,
    3. schopnosť riešiť konkrétne situácie pomocou známych postupov a metód, demonštrovať použitie princípov a pravidiel na riešenie úloh, na vyhľadávanie a usporiadanie informácií, prezentovať informácie a poznatky,
    4. porozumenie požadovaných pojmov, princípov a zručností, schopnosť ich vysvetliť, ilustrovať, zdôvodniť, uviesť príklad, interpretovať, prezentovať najmä pomocou zodpovedajúcich nástrojov informačných a komunikačných technológií,
    5. schopnosť riešiť úlohy a prezentovať informácie samostatne ale aj v skupine žiakov.
  2. Výsledná klasifikácia v predmete informatika zahŕňa nasledovné formy a metódy overovania požiadaviek na vedomosti a zručnosti žiakov:
    1. písomné – didaktické testy
    2. praktické – projekty (podľa zadanej témy), praktické cvičenia,
    3. ústne – ústne prezentovanie osvojených poznatkov, pri ktorom sa kladie dôraz nielen na kvalitu osvojenia, ale aj na spôsob ich prezentácie v logických súvislostiach a ich aplikáciou v praktických súvislostiach.
  3. Výchovno-vzdelávacie výsledky žiaka sa v informatike klasifikujú podľa nasledovných kritérií:

a)     súhrnné hodnotenie, ktoré sa odvíja od základného učiva definovaného
     v obsahovom a výkonovom štandarde; výsledná klasifikácia závisí od miery jeho zvládnutia a hodnotí sa podľa kritérií vnútroškolskej stupnice,       

       b)    hodnotenie projektov a praktických cvičení, ktoré preverujú schopnosť žiaka uplatňovať    získané vedomosti a zručnosti pri riešení konkrétnych úloh.

          Pri  projektoch sa hodnotí:

  • odborná úroveň;
  • kvalita výstupu, grafická úroveň;
  • úroveň obhajoby;
  •    vypracovanie protokolu na požadovanej úrovni.
  • fyzika

Žiaci sú hodnotení priebežne. Kontrolu vedomostí realizujeme formou testov – 4 testy za školský rok a krátkymi písomnými prácami priebežne.

Žiak je ústne skúšaný aspoň raz za klasifikačné obdobie.

Dôležitosť sa prikladá tvorbe a prezentácii projektov (za školský rok 2 projekty).

Stupnica na hodnotenie testov:

100 - 90%       výborný,

 89 - 75%        chválitebný,

 74 - 50%        dobrý,

 49 - 25%        dostatočný,

 24 -  0%         nedostatočný

Hodnotenie projektov

Sú hodnotené ústne, ale podľa zváženia vyučujúceho môžu byť ohodnotené aj známkou, ak sú splnené nasledovné kritériá:

  • splnenie cieľa projektu,
  • prezentácia projektu,
  • používanie správnej terminológie,
  • estetický vzhľad.

Za každý sledovaný jav žiak (skupina) môže získať 2 body, spolu 8 bodov. Stupnica je nasledovná:

8 - 7 bodov     výborný,

6 - 5 bodov     chválitebný,

4 - 3 body       dobrý,

2 - 1 bod        dostatočný.

Projekty:

ROČNÍK

TEMATICKÝ CELOK

6.

Vlastnosti kvapalín a plynov

Vlastnosti pevných látok

7.

Skúmanie premien skupenstva látok

Teplo

8.

Optika

Práca s energiou

9.

Magnetické vlastnosti látok

Vedenie elektrického prúdu v kovových vodičoch

 

Pri celkovom hodnotení žiaka v predmete musí prevažovať počet známok z ústnych

odpovedí nad písomnými.

 

  • chémia

 - predmet kontroly: dosiahnuté vedomosti, zručnosti a osvojené základné poznatky stanovené výkonovou časťou vzdelávacieho štandardu v jednotlivých ročníkoch ŠkVP

- metódy a formy kontroly: kontrola verbálnych, písomných a grafických prejavov žiaka

- nástroje: kontrolné práce, krátke previerky, laboratórne práce a praktické cvičenia, ústna odpoveď, aktivita žiaka (samostatná práca)

- intervaly:     kontrolné práce – priebežne, po prebratí tematických celkov minimálne 2x

testy – priebežne, podľa potreby podľa uváženia pedag. minim. 2x

laboratórne práce a praktické cvičenia – priebežne, podľa potreby minim 3x,       v 9. roč. 5x

projekty a jednoduché pokusy – priebežne podľa potreby minim. 2x

ústna odpoveď – minimálne 2-krát za polrok

aktivita žiaka - priebežne

- kritériá, ukazovatele hodnotenia: úroveň verbálnych prejavov žiaka

 úroveň písomných prejavov žiaka

 úroveň grafických prejavov žiaka

 

- hodnotiaca škála:  - bodová stupnica pri všetkých písomných aj ústnych prejavoch vychádza z spoločnej stupnice pre všetky predmety

 Hodnotenie laboratórnych prác a projektov

 Laboratórne práce – 3 lab. práce v 6. – 8. ročníku, v 9. roč. 5 prác

 Laboratórne práce budú hodnotené známkou.

 Hodnotiace kritériá:

( 1 ) -  veľmi pekná práca – ak žiak zapíše po odbornej stránke všetky požadované úlohy  správne, na vyučovacej hodine pracoval precízne, presne, dodržiaval pravidlá bezpečnosti pri práci

( 2 ) - pekná práca – žiak splní danú úlohu s menšími chybami, vo výpočte urobí chybu alebo

nezapíše príslušné jednotky použitých fyzikálnych veličín, pracoval zanietenie s menšími nepresnosťami pri práci

( 3 ) - dobrá práca – žiak urobil laboratórnu prácu, no protokol obsahuje závažné chyby vo výpočte, nesprávne vzorce a zle vyvodené závery, prípadne chýbajúce časti zo zápisu protokolu, pracoval v skupine s menším podielom pri pokusoch

( 4 ) - vyhovujúca práca – žiak urobil laboratórnu prácu, ale neodovzdal laboratórny protokol do daného času.

( 5 ) – žiak odmietol pracovať, neodovzdal laboratórnu prácu.

 

Projektová práca: 

Vyhodnotenie projektu v súhrne 18 bodov

a/ prezentácia vlastnej práce a získaných výsledkov – prezentácia projektu, obhajoba  spôsobu a formy  práce, obhajoba záverov a spôsobov riešení problémov,

b/ hodnotenie projektu    –  splnenie cieľa

                                         –  estetický vzhľad

–   zaujímavosť

–   náročnosť práce

–   praktickosť a funkčnosť

–   prezentácia projektu

Jednotlivé zložky hodnotenia bodujeme v škále 1-3 body. Sumár bodov tvorí známku na základe bodovej stupnice.

Pri skupinovej práci berieme skupinu ako jednotlivca.

 

Zoznam projektov:

ROČNÍK

TEMATICKÝ CELOK

6.

Voda

Vzduch

7.

Horenie

Rýchlosť chemických reakcií

8.

Chemické prvky

Chemické zlúčeniny

9.

Organické zlúčeniny

Chémia bežného života

 

Pri celkovom hodnotení žiaka v predmete musí prevažovať počet známok z ústnych

odpovedí nad písomnými.

 

  • technika,  svet práce

 

V predmetoch sa hodnotí kvalita vedomostí a zručností, pričom sa prihliada na systematickosť práce a pripravenosť žiaka na vyučovanie. Klasifikujú sa teoretické vedomosti, praktický výkon ( práca na úlohe zadanej na PC, konštrukčnej úlohe alebo práca na výrobku). Žiak je hodnotený klasifikáciou minimálne dvakrát za polrok.

 

Metódy hodnotenia: Ústne skúšanie, písomné skúšanie, praktické skúšanie.

Proces hodnotenia sa zameriava na nasledovné oblasti:

  1. zapamätanie si poznatkov – žiaci dokážu poznatky: reprodukovať, vymenovať, definovať, nakresliť,
  2. porozumenie poznatkov – žiaci dokážu poznatky: vysvetliť, zadefinovať, opísať, vyjadriť vlastnými slovami,
  3. použitie poznatkov (špecifický transfer) – žiaci dokážu poznatky: demonštrovať, aplikovať, vyskúšať, riešiť.

Formy hodnotenia:

  • písomná (grafická) forma hodnotenia vychádza z celoškolskej stupnice

Stupnica tematických testov:

100 - 90%       výborný,

 89 - 75%        chválitebný,

 74 - 50%        dobrý,

 49 - 25%        dostatočný,

 24 -  0%         nedostatočný.

  • praktická forma hodnotenia: pre tematické celky, kde má žiak zvládnuť pracovné operácie, prípadne pracovné postupy;
  • ústna forma hodnotenia: žiak prakticky demonštruje, definuje jav, obhajuje spôsob riešenia problému, prezentuje vlastný projekt.

Hodnotenie projektov a referátov sú hodnotené ústne, ale podľa zváženia vyučujúceho môžu byť ohodnotené aj známkou, ak sú splnené nasledovné kritériá:

  • splnenie cieľa projektu,
  • prezentácia projektu,
  • používanie správnej terminológie,
  • estetický vzhľad.

Za každý sledovaný jav žiak (skupina) môže získať 2 body, spolu 8 bodov. Stupnica je nasledovná:

8 - 7 bodov     výborný,

6 - 5 bodov     chválitebný,

4 - 3 body       dobrý,

2 - 1 bod         dostatočný.

  • ústna forma hodnotenia je vhodná pre všetky tematické celky, hlavne ak žiak prakticky demonštruje, definuje jav, obhajuje spôsob riešenia problému, prezentuje vlastný projekt.

 

  • dejepis

 

Písomné práce

Po jednotlivých tematických celkoch žiaci napíšu písomnú prácu v trvaní 20-25 min. Počet písomných prác za klasifikačné obdobie je závislý od počtu tematických celkov. Termíny písomných prác vyučujúci žiakom vopred oznámia. Otázky budú mať bodové hodnoty, výsledky sa budú hodnotiť známkou podľa počtu získaných bodov za správne odpovede v súlade s vnútroškolskou stupnicou. Ak žiakovi z dôvodu absencie chýba niektorá z písomných prác, vyučujúci môže žiakovi dať náhradný termín na písanie chýbajúcej práce.

Na získanie spätnej väzby alebo preverenie systematickej prípravy na vyučovanie môžu žiaci napísať krátku (max. 10 min.) písomnú previerku hodnotenú známkou. Táto písomná previerka bude preverovať vedomosti žiakov z najnovšieho učiva a učiteľ ju žiakom nemusí vopred oznámiť. Písomné práce i previerky môžu mať formu testu.

 

Ústne odpovede

Ústne odpovede z jednotlivých prebratých tém - žiak by mal mať minimálne dve ústne

odpovede  za jeden polrok. Termíny ústnych odpovedí vyučujúci vopred neoznamuje. Žiak bude hodnotený známkou  podľa presnosti, plynulosti, istoty vo vyjadrovaní v danej téme, úrovne zvládnutia učiva (systematická príprava na vyučovanie dejepisu).

 

Aktivity

Aktivity na hodine – pod aktivitou sa rozumie krátke ústne odpovede žiakov na otázky učiteľa počas vyučovacej hodiny.

Samostatná aktivita – vypracovanie krížovky, referátu, vyhľadanie doplnkovej historickej literatúry /encyklopédia, obrazová publikácia/, ktorá sa týka preberaného učiva na báze dobrovoľnosti. Dôležitým kritériom je dodržanie stanovenej témy, ústne odprezentovanie projektu, dodržanie termínu.

Aktivity sú hodnotené známkou, majú len doplňujúci charakter.

 

Práca s knihou

Práca s knihou bude mať dve formy: vyhľadávanie správnych odpovedí na konkrétne  otázky z učebnice dejepisu a ich písomná formulácia alebo zhotovenie časovej priamky z určitého časového úseku slovenských či svetových dejín. Táto forma práce bude hodnotená známkou.

 

Celkové hodnotenie

Výsledné hodnotenie žiaka bude súhrnom vyššie uvedených kritérií. Výsledná známka nebude získaná aritmetickým priemerom priebežných známok. Odrazí sa v nej aj aktívna práca žiaka na hodinách, systematickosť učenia sa, úroveň písomných prejavov (úprava zošita, vypracované poznámky, domáce úlohy), účasť na dejepisnej olympiáde, prejavený záujem nad rámec stanovených povinností.

  • geografia

 

Podkladom pre celkové hodnotenie žiaka z vyučovacieho predmetu GEOGRAFIA sú:

- hodnotenia za ústne odpovede – 1 krát za štvrťrok, v prípade potreby je možné odpovedať aj viackrát

Pri tejto forme kontroly zisťujeme a hodnotíme najmä osvojenie základných poznatkov stanovených výkonovou časťou vzdelávacieho štandardu a prácu s mapou. Výsledky hodnotenia sa žiak dozvedá hneď.

- hodnotenia písomných prác – písomnou formou hodnotiť a kontrolovať vedomosti na konci tematického celku, alebo po skupine podobných učebných tém, podľa výkonovej časti vzdelávacieho štandardu. Výsledky písomných prác oznámi žiakom učiteľ a predloží ich k nahliadnutiu.

Hodnotenie: 100 – 90% - výborný

                       89 – 75% -chválitebný

                       74 – 50% - dobrý

                       49 – 25% - dostatočný

                       24 –  0% - nedostatočný

- motivačné hodnotenia - sú výsledkom samostatnej práce žiaka na projektoch, referátoch a záujmových úlohách zadaných učiteľom. Žiaci na základe inštrukcií učiteľa spracujú zadanú tému, prípadne ju aj prezentujú. Učiteľ oznámi výsledky hodnotenia prác po zhliadnutí, prípadne po prezentácii projektu.

 

Zoznam projektov:

ROČNÍK

TEMATICKÝ CELOK

5.

Najkrajšie mestá na Zemi, ktoré vytvorila príroda

Najkrajšie mestá na Zemi, ktoré vytvoril  človek

6.

Austrália a Oceánia

Amerika

7.

Afrika

Ázia

8.

Stredná Európa

Južná Európa

9.

Regióny sveta

 

  • biológia

Podkladom pre celkové hodnotenie žiaka  sú:

- hodnotenia za ústne odpovede – 1 krát za štvrťrok, v prípade potreby je možné odpovedať aj viackrát

Pri tejto forme kontroly zisťujeme a hodnotíme najmä osvojenie základných poznatkov stanovených výkonovou časťou vzdelávacieho štandardu. Výsledky hodnotenia sa žiak dozvedá hneď.

- hodnotenia písomných prác – písomnou formou hodnotiť a kontrolovať vedomosti na konci tematického celku, alebo po skupine podobných učebných tém, podľa výkonovej časti vzdelávacieho štandardu. Výsledky písomných prác oznámi žiakom učiteľ a predloží ich k nahliadnutiu.

Hodnotenie: 100 – 90% - výborný

                       89 – 75% -chválitebný

                       74 – 50% - dobrý

                       49 – 25% - dostatočný

                       24 –  0% - nedostatočný

- hodnotenie praktických aktivít – pri praktických aktivitách hodnotíme praktické zručnosti (vrátane správnosti nákresov a schém podľa potreby) s dôrazom na samostatnosť a správnosť tvorby záverov z riešenia úloh. V nižších ročníkoch sa odporúča pristupovať k tvorbe záverov na základe stručnej osnovy danej učiteľom. Témy praktických aktivít sú zapracované v časovo tematických plánoch.

Počet praktických aktivít v jednotlivých ročníkoch počas celého školského roka:

5. – 8. ročník – 5 praktických aktivít

9. ročník – 3 praktické aktivity

 Praktické aktivity hodnotíme slovne.

- motivačné hodnotenia - sú výsledkom samostatnej práce žiaka na projektoch, referátoch a záujmových úlohách zadaných učiteľom. Žiaci na základe inštrukcií učiteľa spracujú zadanú tému, prípadne ju aj prezentujú. Učiteľ oznámi výsledky hodnotenia prác po zhliadnutí, prípadne po prezentácii projektu.

 

Zoznam projektov:

ROČNÍK

TEMATICKÝ CELOK

5.

Život v lese

Život vo vode a na brehu

6.

Život s človekom v ľudských sídlach

Vnútorná stavba tela bezstavovcov

7.

Človek a jeho telo

Zdravie a život

8.

Geologické procesy

História Zeme

9.

Vnútorná stavba organizmov a dedičnosť

Základy ekológie

 

  • občianska náuka

Predmet je klasifikovaný. Prevažuje ústne skúšanie.

Krátke písomné previerky sa píšu po prebratí tematického celku a sú hodnotené nasledovnou stupnicou:

100 - 90%       výborný,

 89 - 75%        chválitebný,

 74 - 50%        dobrý,

 49 - 25%        dostatočný,

 24 -  0%         nedostatočný.

Projekty a referáty sú hodnotené ústne, ale podľa zváženia vyučujúceho môžu byť ohodnotené aj známkou, ak sú splnené nasledovné kritériá:

  • splnenie cieľa projektu,
  • prezentácia projektu,
  • používanie správnej terminológie,
  • estetický vzhľad.

Za každý sledovaný jav žiak (skupina) môže získať 2 body, spolu 8 bodov. Stupnica je nasledovná:

8 - 7 bodov     výborný,

6 - 5 bodov     chválitebný,

4 - 3 body       dobrý,

2 - 1 bod         dostatočný.

Učiteľ prihliada na teoretické vedomosti, úroveň osvojenia si základných informácií, ako i na záujem o problematiku a najmä schopnosti aplikovať získané vedomosti v praxi.

ČLOVEK A HODNOTY

Vnútorný systém kontroly a hodnotenia žiakov základnej školy vo výchovných predmetoch

Hodnotenie má v prvom rade funkciu pozitívne motivovať žiaka a usmerniť jeho osobnostný vývoj. Učiteľ berie ohľad na schopnosti žiaka, na jeho nadanie, záujem, ambície a vkus. Pri hodnotení žiaka má prednosť porovnávanie jeho výkonu s jeho predchádzajúcimi výkonmi, nie porovnávanie s výkonom spolužiakov. Nie je nutné známkovať každú prácu a každý výkon žiaka. Je na voľbe učiteľa, ktoré úlohy  bude hodnotiť, aby poskytli žiakovi i prostrediu dostatočný obraz o jeho kvalitách aj vývoji.

 Výtvarná výchova

 - predmet kontroly: dosiahnuté zručnosti, prístup a samostatnosť žiaka

- metódy a formy kontroly: kontrola grafických prejavov žiaka, postojov, zručností

- nástroje: obrazy, objekty, priestorové riešenia, vyjadrenie fantázie, predstáv a reality

- intervaly: nie je nutné známkovať každú prácu a každý výkon žiaka, žiak by mal byť hodnotený v rámci každého metodického radu

- kritériá, ukazovatele hodnotenia: priebeh vytvárania postojov (prístup, otvorenosť, cieľavedomosť, záujem)

priebeh získavania zručností (technické zručnosti, formálne zručnosti, mentálne spôsobilosti)

priebeh získavania vedomostí (znalosť materiálov, techník, pochopenie výtvarného diela)

schopnosť realizácie výsledného artefaktu

- hodnotiaca škála:

stupeň hodnotenia: opis kritérií

 Výborný: Žiak je iniciatívny, tvorivý, ovláda zručnosti, preukazuje veku primerané mentálne spôsobilosti, dokáže interpretovať svoje zážitky, preukazuje vedomosti z oblasti vizuálnej kultúry, je tolerantný k prejavom iných, vie zrealizovať artefakt primerane svojmu veku

 Chválitebný:  Žiak spĺňa kritériá 1. stupňa hodnotenia, ale je menej iniciatívny, tvorivý a samostatný

 Dobrý: Žiak realizuje úlohy priemerne, chýba mu iniciatívnosť, tvorivosť, tolerancia, nerozširuje svoju flexibilnosť, neosvojuje si nové vyjadrovacie prostriedky, podlieha predsudkom a stereotypom

 Dostatočný: Žiak realizuje úlohy na nízkej úrovni, bez vlastného vkladu, s ťažkosťami aplikuje získané zručnosti a poznatky v nových oblastiach

 Nedostatočný:   Žiak nespĺňa kritériá, nemá záujem o výtvarné aktivity, neguje vyučovací proces

 Hudobná výchova

 - hodnotiť postoj žiaka k hudbe, jeho formujúce sa názory na svet, ktorý ho obklopuje, jeho estetické úsudky, snahu vzdelávať sa v hudbe a zlepšovať svoje hudobné prejavy.

- Pri hodnotení, priebežnej i súhrnnej klasifikácii, sa uplatňuje primeraná náročnosť a pedagogický takt voči žiakovi, jeho výkony sa hodnotia komplexne, berie sa do úvahy vynaložené úsilie žiaka a v plnej miere sa rešpektujú jeho ľudské práva.

- Dôležitá je motivačná funkcia hodnotenia, a to najmä pri menej nadaných žiakov. Preto učiteľ musí brat ohľad na predpoklady, ambície, vkus a predchádzajúce výkony žiaka, teda brat do úvahy aj komparačnú funkciu hodnotenia, správne odhadnúť pomer danosti, snahy a záujmu o hudbu a hudobnú výchovu, až potom úroveň hudobných činnosti a vedomostí.

-          Hodnotenie HV vyžaduje osobný, diferencovaný prístup učiteľa k žiakovi.   

Forma hodnotenia:

– ťažiskovou formou hodnotenia je slovné hodnotenie výkonu a vedomosti žiaka na základe pozorovania,

– hodnotenie známkou. Nie je nutné známkovať každý výkon žiaka.

1 – výborný, 2 – chválitebný, 3 – dobrý, 4 – dostatočný, 5 – nedostatočný.

 

 metódy, formy a prostriedky:

• sledovaním stupňa rozvoja individuálnych osobnostných predpokladov a nadania,

• sústavným pozorovaním hudobných prejavov žiaka a jeho pozornosti na vyučovaní –

neodporúča sa vyžadovať sólový hudobný výkon žiaka, úroveň hudobných činnosti sledujeme v skupinách,

• hodnotením reakcie žiaka na hudbu slovom, pohybom, prípadne výtvarným prejavom,

• ústnym preverovaním úrovne vedomostí o hudbe (odporúča sa od 5. ročníka ZŠ) hlavne pri hudobných činnostiach,

• v prípade mimoriadne nadaného alebo zaostalého žiaka rozhovormi so žiakom a zákonnými zástupcami žiaka.

 Kritériá hodnotenia:

Kritériá hodnotenia sú vypracované v súlade s kompetenciami a je potrebné, aby učiteľ pri hodnotení mal tieto kompetencie (uvedené v učebných osnovách predmetu) a ich postupné dosahovanie na zreteli.

Učiteľ u žiaka hodnotí primerane veku:

a) priebeh vytvárania postojov:

– záujem o hudobné činnosti a o hudobné umenie v rámci edukačných úloh,

– schopnosť spolupracovať pri kolektívnych hudobných prejavoch a edukačných úlohách,

– schopnosť posúdiť svoj výkon (hudobné prejavy a vedomosti) a výkon spolužiakov,

b) priebeh získavania zručnosti a spôsobilostí:

– žiak spieva na základe svojich dispozícií intonačné čisto, rytmicky presne so zodpovedajúcim výrazom, pritom využíva získané spevácke, intonačne a sluchové zručností a návyky,

– orientácia v grafickom zázname jednohlasnej melódie,

– hra a tvorba jednoduchých rytmických sprievodov k piesňam na detských hudobných nástrojoch a hrou na telo,

– orientácia v znejúcej hudbe na základe dominujúcich výrazových prostriedkov hudby a ich funkcií,

– pochopenie veku primeraných hudobných diel a schopnosť zážitky verbalizovať a zdôvodniť,– integrácia a transfer hore uvedených zručnosti a spôsobilostí pri realizácií hudobnodramatických činnosti,– aktivita a prístup k hudobným činnostiam a k poznávaniu umenia,

c) priebeh získavania hudobných vedomostí:

– vedomosti z oblasti hudobnej kultúry a prvkov hudobnej náuky súvisiacich s preberanými edukačnými úlohami,

– poznanie najvýraznejších slovenských folklórnych regiónov, ich typické piesne a tance, slovenské zvykoslovie,

– poznanie mien najvýznamnejších slovenských a svetových hudobných skladateľov a ich najznámejšie diela, vedieť ich zaradiť do štýlových období.

Orientačný opis naplnenia kritérií vo vzťahu ku škále hodnotenia hudobnej výchovy

Stupeň hodnotenia

výborný žiak splna kritériá (a – c) na vynikajúcej úrovni:

• je usilovný, vytrvalý, pracuje primerane svojmu

veku, prevažne samostatne, tvorivo a pohotovo uplatňuje osvojené zručnosti, vedomosti, návyky v úlohách,

• úspešne ich rozvíja v skupinovom a individuálnom prejave,

• dokáže vyjadriť veku primerané postoje, názory na hudobné umenie,

• má aktívny záujem o hudobné umenie,

• individuálny spev nie je podmienkou, pokiaľ sa úspešne a aktívne realizuje v ostatných hudobných činnostiach,

chválitebný žiak splna kritériá:

• je menej samostatný, iniciatívny a tvorivý,

• menej využíva svoje schopnosti v individuálnom a kolektívnom prejave,

• potrebuje sústavnú pomoc učiteľa,

dobrý žiak realizuje edukačné úlohy priemerne:

• chýba mu iniciatívnosť a tvorivosť,

• je málo aktívny a snaživý, potrebuje sústavnú pomoc a povzbudenie učiteľa,

dostatočný žiak realizuje edukačné úlohy na nízkej úrovni, bez vlastného vkladu,

nedostatočný žiak nespĺňa kritériá.

 

Neodporúča sa používať stupeň nedostatočný v celkovom hodnotení žiaka

  • telesná a športová výchova

 

     Za najdôležitejšie pri hodnotení žiaka v telesnej a športovej výchove sa považuje nielen to, aké dôsledky zanechala táto činnosť na zlepšení jeho zdravia, pohybovej gramotnosti a výkonnosti, telesnej zdatnosti, ale vo väčšom rozsahu aj to, či žiak získal k tejto činnosti vzťah, či sa na nej so záujmom zúčastňoval, či sa stala súčasťou jeho životného štýlu.

Preto za základné ukazovatele hodnotenia žiaka sa považuje:

  • posúdenie prístupu a postojov žiaka, najmä jeho vzťahu k pohybovej aktivite a vyučovaniu telesnej a športovej výchovy a jeho sociálneho správania a adaptácie;
  • rozvoj telesných, pohybových a funkčných schopností žiaka, najmä rozvoj zdravotne orientovanej telesnej zdatnosti a pohybovej výkonnosti s prihliadnutím na individuálne predpoklady žiaka;
  • proces učenia sa, osvojovania, zdokonaľovania a upevňovania pohybových zručností a teoretických vedomostí.

     Hodnotenie vzťahu žiaka k telesnej a športovej výchove realizuje učiteľ nielen na základe dlhodobého sledovania prejavov žiaka na vyučovaní, pri ktorej si všíma najmä jeho aktivitu, snahu, samostatnosť a tvorivosť, ale aj na základe jeho aktivity a angažovanosti v školskej i mimoškolskej záujmovej telovýchovnej a športovej činnosti. Úroveň poznatkov v telesnej výchove a športe posudzuje priebežne v procese a môže si na to vytvárať i pomocné vedomostné testy. Na hodnotenie zvládnutia obsahu učebných programov používa učiteľ pomocné posudzovacie škály, využíva testy špeciálnej pohybovej výkonnosti a pridržiava sa štandardov.

 Súhrnné hodnotenie žiaka je vyjadrené na vysvedčení známkou. Odporúča sa však priebežne počas vyučovania využívať najmä slovné hodnotenie, pretože umožňuje presnejšie vyjadriť klady a nedostatky žiakov, je dôležitým a často aj silnejším motivačným činiteľom.

 

Mediálna výchova

Predmet je klasifikovaný. Prevažuje ústne skúšanie.

Postup pri hodnotení

- schopnosť zaujať stanovisko a uplatňovať svoje poznatky a zručnosti pri riešení teoretických a praktických úloh,

- schopnosť využívať a zovšeobecňovať skúsenosti a poznatky získané pri praktických činnostiach,

- samostatnosť a tvorivosť,

- aktivita v prístupe k činnostiam, záujem o ne a vzťah k nim,

- osvojené kľúčové kompetencie,

- usilovnosť,

- uplatňovanie vlastných nápadov a názorov,

- tvorivé úsilie v komunikácii.

Hodnotiť:

  • splnenie požiadaviek, tvorivosť, aplikácia teoretických poznatkov,
  • spracovanie odpovedí na pracovných listoch,
  • záverečný test z teoretických poznatkov na konci teoretickej časti prebraného učiva,
  • manuálna zručnosť pri vytvorení nahrávky, príspevku do triedneho časopisu /5.ročník/ či jednoduchého videa,
  • vyhľadávanie informácií, spracovanie informácií,
  • prezentácia spracovaná na určenú tému

 

Na hodnotenie žiakov využívame aj pochvalu, uznanie, prezentáciu prác

Etická výchova, náboženská výchova

Predmet etickej výchovy a náboženskej výchovy sa neklasifikuje. Hodnotenie je realizované slovnou formou – pochvala, povzbudivé slová, atribúcia kladných vlastností a postojov Je vhodné a žiaduce jednotlivcov alebo skupinu žiakov slovne oceniť priebežne počas hodiny i na jej konci. Okrem toho ich vedieme k sebahodnoteniu. Žiaci majú tiež príležitosť vyjadriť sa, ako sa cítili, ako sa im hodina páčila a v čom by privítali zmenu.

Pri hodnotení prihliadanie na žiakove základné komunikačné zručnosti, základné úkony spoločenského správania, kultivovanosť v prejave svojho názoru, pozitívny postoj k rôznym situáciám, asertívnosť pri riešení problémov, prejavy empatie, prosociálne správanie a pod. Zohľadňuje sa príprava žiaka na daný predmet ( pravidelné nosenie pomôcok) , snaha a aktivita. Vo výnimočných prípadoch, keď žiak je aktívny a pracuje veľmi usilovne, učiteľ môže zapísať pochvalu do žiackej knižky.

 

HODNOTENIE ŽIAKOV SO ZDRAVOTNÝM ZNEVÝHODNENÍM

Pri hodnotení žiakov so zdravotným znevýhodnením postupujeme podľa Metodického pokynu č. 22/2011 na hodnotenie žiakov základnej školy – príloha č. 2.  Pri určení metód a foriem práce hodnotenia týchto žiakov sa riadime odporúčaniami poradenských zariadení. Integrovaní žiaci sú vzdelávaní podľa individuálneho vzdelávacieho programu a plánu.

Títo žiaci sú hodnotení rovnakou stupnicou ako intaktní žiaci, len úlohy, testy, previerky sú nižšej náročnosti a s vyššou časovou dotáciou.

 

CELKOVÉ HODNOTENIE A SEBAHODNOTENIE ŽIAKOV NIŽŠIEHO STREDNÉHO VZDELÁVANIA

Hodnotenie je prítomné v každej komunikácii učiteľa so žiakom. Učiteľ na výkon žiaka reaguje – v každom výkone hľadá najprv to pozitívne ale ho skomentuje, napomenie i pokarhá. Veľký dôraz sa kladie na sebahodnotenie žiakov, ako i korektné hodnotenie spolužiakov preferované pri ústnych odpovediach, praktických či grafických prejavoch, pri hodnotení prezentácií, projektov, referátov... Sebahodnotenie vedie žiakov k vyššej angažovanosti, k zlepšeniu komunikácie, k lepšiemu vzájomnému pochopeniu, zlepšuje motiváciu žiaka, poskytuje učiteľovi cenné informácie o žiakovi, pomáha mu nájsť silné i slabé stránky žiaka. V procese hodnotenia je prepojenosť vzťahu učiteľa a žiaka najvýraznejšia. Žiak na skúšanie, hodnotenie a klasifikáciu reaguje, preto je potrebné, aby učiteľ s týmito metódami pracoval premyslene a zodpovedne s uplatňovaním primeranej náročnosti i pedagogického taktu.

Spôsob hodnotenia, ktorí sme prijali je vyhovujúci nielen pre vyučujúcich ale aj pre žiakov a rodičov. Známky žiaka sú evidované v klasifikačnom hárku triedy. Žiak má právo poznať každú známku, ktorú získa za svoju odpoveď alebo písomnú prácu.

Žiak, ktorý mal na konci 2. polroku najviac z dvoch predmetov prospech “nedostatočný” môže so súhlasom riaditeľa školy vykonať opravné skúšky. Keď bez závažných dôvodov nepríde na opravnú skúšku, je klasifikovaný z predmetu, z ktorého mal robiť opravnú skúšku, stupňom prospechu “nedostatočný”.

Žiak je klasifikovaný na základe komisionálnej skúšky, ktorú povolí alebo nariadi riaditeľ školy ak:

  • koná rozdielovú skúšku,
  • koná opravnú skúšku,
  • je skúšaný v náhradnom termíne pretože nie je možné ho klasifikovať z dôvodu vysokej absencie (za viac ako 30% vymeškaných hodín za klasifikačné obdobie - môže byť komisionálne skúšaný podľa zváženia vyučujúceho, za viac ako 40% vymeškaných hodín – musí byť komisionálne skúšaný ),
  • požiada o preskúšanie jeho zákonný zástupca.

IV. Systém hodnotenia správania žiakov

a) Pochvaly

Riaditeľ školy môže žiakovi po prerokovaní v pedagogické rade udeliť pochvalu za výborné výsledky v práci žiaka vždy na konci hodnotiaceho alebo klasifikačného obdobia napr. za:

- mimoriadne výsledky v súťažiach a olympiádach (okresné, krajské a vyššie kolá).

- výborný prospech,

- dlhodobú úspešnú prácu, aktívnu prácu v triednom kolektíve,

- samostatnú celoročnú prácu v prospech dobrého mena školy, za príspevky na internetové stránky,

- zvlášť významné činy v prospech mesta (ekologické aktivity, protidrogová prevencia,

- individuálne športové úspechy v celoštátnom meradle),

- mimoriadny prejav humánnosti,

- za záslužný alebo statočný čin.

 

Triedny učiteľ môže žiakovi udeliť pochvalu alebo iné ocenenie za:

- výrazný prejav iniciatívy v škole alebo za dlhšie trvajúci   úspešnú prácu,

- účasť v školskom kole športových a predmetových súťaži,

- aktívny prístup k plneniu školských povinností,

- vylepšenie triedneho alebo školského prostredia ,

- výborná dochádzka

- jednorazovú pomoc pri organizácii školských akcií (súťaži, výletov, exkurzií, iných akcií,...).

 

b) Opatrenia na posilnenie disciplíny

 

Ak sa žiak previní proti školskému poriadku, možno mu uložiť

  • Napomenutie alebo pokarhanie od triedneho učiteľa.

- Pokarhanie od riaditeľa školy.

- Zníženú známku zo správania.

 Napomenutie triednym učiteľom:

- za menej závažné priestupky a previnenia, ak sú zapísané aspoň 3x vo výkaze (okrem

zabúdania pomôcok): vyrušovanie na vyučovaní, nevhodné správanie, nevhodná úprava

zovňajšku, ap.

Pokarhanie triednym učiteľom:

- za závažné priestupky proti školskému poriadku, za opakované priestupky po

napomenutí zápisom vo výkaze + neslušné vyjadrovanie, ironizovanie

spolužiakov, nedodržanie pokynov vyučujúcich, opustenie školy bez povolenia, za

neospravedlnenú neúčasť na vyučovaní 1- 6 vyučovacích hodinách.

Pokarhanie riaditeľom školy:

-  za veľmi závažné priestupky proti školskému poriadku, za fajčenie, požívanie alkoholu (dokázané), najmenej 7 - 12 neospravedlnených hodín, poškodzovanie majetku, ohrozovanie zdravia spolužiakov, drobné krádeže (vyšetrené a dokázané), falšovanie známok, dokázané týranie zvierat, propagáciu drog.

Riaditeľskému pokarhaniu a zníženým známkam zo správania môže predchádzať pohovor žiaka s výchovným poradcom, riaditeľkou školy s cieľom posúdiť žiakove problémy, pomôcť mu pri ich riešení, ap.

Udelenie riaditeľského pokarhania oznámi RŠ preukázateľným spôsobom rodičom žiaka. Triedny učiteľ oznámi každé zníženie známky preukázateľným spôsobom vopred zákonnému zástupcovi.

Znížená známka zo správania na 2. stupeň:

-  za hrubé priestupky proti školskému poriadku,  opakované priestupky po riaditeľskom pokarhaní, za 13- 18 neospravedlnených hodín, krádeže a iné priestupky(dokázané), za agresívne správanie voči spolužiakom, šikanovanie, užívanie drog. Neospravedlnenú neúčasť žiaka na vyučovaní trvajúcu viac ako 15 vyučovacích hodín v mesiaci oznámime v zmysle zákona 542/1990 Zb. OcÚ, v ktorej má zákonný zástupca trvalý pobyt a odboru sociálnych vecí.

Znížená známka zo správania na 3. stupeň:

-  za veľmi hrubé porušenia školského poriadku, za opakované priestupky po znížení

známky na 2. stupeň, za nevhodné správanie mimo školy, fajčenie, požívanie alkoholu, distribúciu drog, účasť na hazardných hrách, viac ako 19 - 49 neospravedlnených hodín a dokázané týranie zvierat.

Znížená známka zo správania na 4. stupeň:

- za opakované priestupky po znížení známky na 3. stupeň.

Celý prípad sa posunie kurátorovi OÚ, prípadne polícii s cieľom začať trestné konanie voči rodičom žiaka za ohrozenie mravnej výchovy podľa §217 Trestného zákona.

 Zápis do klasifikačného záznamu má právo urobiť každý vyučujúci alebo vychovávateľka.

 Návrh na posudzovanie správania v štvrťroku:

Ak sa žiak dopúšťa opakovane menej závažných priestupkov, bude mu uložené najskôr niektoré z výchovných opatrení (napomenutie TU, pokarhanie TU, pokarhanie RŠ).

Ak sa správanie zlepší, žiak sa neklasifikuje na konci klasifikačného obdobia zníženou známkou zo správania.

Ak sa žiak dopustí mimoriadne závažného priestupku, výchovné opatrenie má význam v tom, že je uložené bezprostredne po ňom. V takomto prípade však na konci klasifikačného obdobia prichádza do úvahy znížená známka zo správania.

Nejde o dva tresty, lebo klasifikácia je zhodnotením správania za celé klasifikačné obdobie.

Podobne postupujeme aj pri posudzovaní dochádzky. Neospravedlnené hodiny sa sčitujú dohromady. Po udelení opatrenia sa nevymazávajú.

Skutočnosť, že žiak bude mať na konci obdobia zníženú známku zo správania, bude rodičom oznámené písomne ihneď po schválení v pedagogickej rade.

 

c) Ochranné opatrenie

 

Ak žiak svojím správaním a agresivitou ohrozuje bezpečnosť a zdravie ostatných žiakov, ostatných účastníkov výchovy a vzdelávania alebo narúša výchovu a vzdelávanie do takej miery, že znemožňuje ostatným účastníkom výchovy a vzdelávania vzdelávanie, riaditeľ školy môže použiť ochranne opatrenie, ktorým je okamžité vylúčenie žiaka z výchovy a vzdelávania, umiestnením žiaka do samostatnej miestnosti za prítomnosti pedagogického zamestnanca.

V takom prípade riaditeľ školy bezodkladne privolá

a) zákonného zástupcu,

b) zdravotnú pomoc,

c) policajný zbor.

Ochranné opatrenie slúži na upokojenie žiaka. O dôvodoch a priebehu ochranného opatrenia vyhotoví riaditeľ školy alebo školského zariadenia písomný záznam.

 

V Jure nad Hronom

 

Mgr. Soňa Nováková

 

[1]) § 31 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

 

Novinky

Kontakt

  • Základná škola s materskou školou, Jur nad Hronom 284
    284 , 93557 Jur nad Hronom
  • +421 36 77 93 026

Fotogaléria